Marianka

Pútny kostol

Historici rádu pavlínov, ktorý toto miesto spravoval zapísali ústne tradovanú legendu o pustovníkovi, ktorý žil v tomto údolí a z hruškového dreva si vytesal sošku Panny Márie (podľa paulína Ľudovíta Kummera to bolo v roku 1030). Počas nepokojov, ktoré nastali v Uhorsku po smrti kráľa Štefana, pustovník musel zo svojho miesta utiecť. Sošku skryl do bútľavého stromu. Našla sa o niekoľko desaťročí neskôr. Spôsob ako sa soška našla je tiež zahalený tajomstvom. Najznámejšie tradovaná legenda hovorí, že v údolí žil zbojník, ktorému sa narodili ťažko postihnuté deti. Keď to nešťastný otec videl, sľúbil že napraví svoj život a dal sa na pokánie. Vo sne sa mu vraj zjavila Matka Božia a ukázala mu miesto, kde má kopať v zemi, nájsť tam sošku a pod ňou prameň. Ak vo vode prameňa vykúpe deti, budú zdravé. Tak sa aj stalo a bývalý zbojník zasvätil po tejto udalosti svoj život Božej službe.

1. Velatické hradisko (1200 – 1000 pre n.l.). Nachádza sa nad obcou na Baranej lúke.
2. Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie. Základný kameň položil v roku 1377 uhorský kráľ Ľudovít I. z vďaky za víťazstvo nad tureckými vojskami. V kostole sa nachádzajú barokové oltáre a soška Panny Márie Tálenskej. V roku 2011 povýšený na baziliku minor.[4]
3. Exercičný dom Nepoškvrnenej Panny Márie v správe Kongregácie bratov tešiteľov, pôvodne kláštor rádu Paulínov (16. stor.). Po vybudovaní slúžil dve storočia ako sídlo generála rádu a stredisko rehole v Uhorsku. V roku 1786, kedy takmer všetky rehole, vrátane paulínskej, Jozef II. rozpustil, kláštor začal pustnúť. V 19. stor. bol upravený pre účely poľovníckeho zámočku.
4. Kaplnka Sv. Anny (1691)
5. Kaplnka Sv. Studne(1696). Nachádza sa pri „zázračnom“ prameni s údajne liečivými schopnosťami. Ľudia si sem chodia naberať vodu do fliaš z širokého okolia.
6. Kaplnka Sv. Floriána (1700)
7. kaplnka na poľnej ceste do Stupavy
8. šesť mariánskych kaplniek (zač. 18. stor.).
9. Lurdská jaskyňa s množstvom odkazov vytesaných do kamenných platní, kde celoročne horia sviečky a sú položené živé kvety.[5]
10. Kalvária, štrnásť kaplniek Krížovej cesty vyzdobené 50 sochami v životnej veľkosti (1930 – 1936)
11. Socha sv. Pavla Pustovníka (zač. 18. stor.)
12. súsošie sv. Jána Nepomuckého (18. stor.)
13. pilier so sochou Panny Márie tálenskej a socha Božského Srdca (1. pol. 20. stor.).

Krížová cesta

1. Stará ľadovňa, kde sa uskladňoval v zime vyrúbaný ľad z rybníkov v Máste a Stupave. Ľad sa používal v teplých jarných a letných mesiacoch predovšetkým na chladenie piva a vína.
2. Váhovňa  (zvyšky murovanej stavby) v blízkosti kameňolomu, kde sa ťažila bridlica na výrobu strešnej krytiny, tabúľ na biliardové, ruletové a krajčírske stoly i školských tabuliek (5000 kusov denne). Výrobky sa vyvážali do celej monarchie, Francúzska, Anglicka a Egypta.[6]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Marianka