Samizdat
Samizdat (z rus. самиздат samizdat ← самоиздательство samoizdateľstvo – samonakladateľstvo) je tajné vydávanie, rozmnožovanie a rozširovanie kníh a periodík, ktoré boli zakázané resp. nemohli vychádzať oficiálne (ako samizdat sa označuje aj takto vydaná publikácia). Výraz vznikol v cárskom Rusku. Týmto spôsobom obchádzali príslušníci opozície resp. odporu voči komunistického režimu v Sovietskom zväze a v ďalších štátoch východného bloku cenzúru. Komunistické štruktúry samizdat tvrdo potlačovali a disidentov, ktorí ho vydávali, súdili a väznili.
Myšlienkou samizdatu bolo vydávať len malé množstvo výtlačkov, obyčajne písaných cez kopírovací papier na písacom stroji. Každý čitateľ bol povzbudzovaný, aby tlačovinu opísal, alebo akýmkoľvek spôsobom rozmnožil a poskytol ďalej.
Jedným z prejavov cenzúry totiž bolo odopretie prístupu k rozmnožovacej technike. V Rumunsku (od roku 1983) podliehalo povoleniu aj jednoduché vlastníctvo písacieho stroja obštrukciam: „V rámci bezpečnostných opatrení ešte v roku 1983 vyšiel na svetlo sveta úplne originálny prezidentský dekrét o povinnej registrácii písacích strojov. Kúpa nového písacieho stroja bola možná len so súhlasom polície a dekrét priamo stanovil, že ľudia, ktorí by mohli predstavovať ‚nebezpečenstvo pre verejný poriadok a bezpečnosť štátu‘ nesmú písací stroj vlastniť.“[1] Vo všetkých komunistických krajinách bol prísne kontrolovaný prístup k cyklostylom, kopírovacím strojom a ďalšej podobnej technike. Skôr, než sa začal prejavovať nástup informačných technológií, došlo k pádu komunistických režimov a uvoľneniu cenzúry.
Zdroje
- VYKOUKAL, Jiří; TEJCHMAN, Miroslav; LITERA, Bohuslav. Východ : vznik, vývoj a rozpad sovětského bloku 1944–1989. 1. vyd. Praha : Libri, 2000. 860 s. (Historická řada.) ISBN 80-85983-82-6. S. 616.
Literatúra
- LESŇÁK, R.: Listy z podzemia. Kresťanské samizdaty 1945 - 1989. Bratislava : Vydavateľstvo USPO Peter Snolík, 1998, 487 s.