Iliušin Il-18

Iliušin Il-18 (v kóde NATO: „Coot“) je sovietske turbovrtuľové dopravné lietadlo z konca 50. rokov 20. storočia.

Il-18

Iliušin Il-18V spoločnosti TAROM počas vzletu, august 1980
Typturbovrtuľové dopravné lietadlo
VýrobcaMoskovský letecký závod č. 30
KonštruktérS. V. Iliušin
Prvý let4. júla 1957
Zavedený20. apríla 1959
Charakterniekoľko strojov ešte v službe
Hlavný používateľAeroflot
Rossija
Výroba1957 – 1985
Vyrobenýchnajmenej 678
VariantyIliušin Il-38
 Portál letectvo

Vznik a vývoj
Iliušin Il-18V Aeroflotu na letisku Glasgow-Prestwick

Il-18 vznikol na základe požiadaviek sovietskej štátnej leteckej spoločnosti Aeroflot na lietadlo na prepravu osôb i na prepravu nákladu a vojenské účely. Konštruktér Sergej Iliušin však uprednostnil dopravné lietadlo, ktoré by malo ekonomickejšiu prevádzku. Výsledkom konštrukčných prác bolo dolnokrídle lietadlo s turbovrtuľovými motormi, ktoré po prvýkrát vzlietlo 4. júla 1957. V roku 1959 boli Il-18 nasadené na linky Moskva – Soči a Moskva – Alma-Ata, postupne začali Il-18 lietať aj na viacerých vnútroštátnych aj medzinárodných linkách ZSSR. Lietadlá Il-18 slúžili u všetkých leteckých spoločností bývalého socialistického tábora, vo veľkom množstve a po dlhý čas. Od začiatku 60. rokov lietali aj u Československých aerolínií. ČSA používali Il-18 na vnútroštátnych linkách (najmä do Bratislavy, Košíc a Popradu), na linkách po Európe, na linkách do Afriky, na Blízky východ a istý čas aj na diaľkovej linke do Havany, kam lietali Il-18 verzie D. Linka do Havany mala medzipristátia v írskom Shannone a v kanadskom Gandere. Čoskoro však boli Il-18D na tejto linke nahradené lietadlami Il-62. Posledný Il-18 vyradili ČSA až v roku 1990.

Il-18 bol vyrábaný v niekoľkých typových verziách s rôznou kapacitou cestujúcich a nákladu, a bol vyvážaný do mnohých krajín sveta. Celkom bolo vyrobených vyše 850 kusov a mnohé z Il-18 lietajú ešte dnes. Existovala aj armádna verzia označená Il-20 Coot, ktorá slúžila ako radarom vybavené lietadlo včasnej výstrahy.

Používatelia

Súčasní
Iliušin Il-18D spoločnosti NPP Mir na letisku Narian-Mar

Rusko

  • NPP Mir

Srí Lanka

  • FitsAir

Bývalí
Iliušin Il-18V spoločnosti Balkan na letisku Paríž-Le Bourget, september 1974
Iliušin Il-18V (OK-PAE) Československých aerolínií na letisku v Banjule v Gambii, 30. november 1965
Iliušin Il-18B spoločnosti CAAC na letisku Kuej-lin-Čchi-feng-ling, 1984
Iliušin Il-18D spoločnosti Malév na letisku Štokholm-Arlanda, december 1966
Iliušin Il-18V spoločnosti Interflug na Medzinárodnom letisku Ferihegy v Budapešti, 17. apríl 1986
Iliušin Il-18V spoločnosti LOT na letisku v Düsseldorfe, 1. jún 1975
Iliušin Il-18D Aeroflotu na letisku Štokholm-Arlanda, apríl 1971

Afganistan

  • Ariana Afghan Airlines

Bulharsko

  • Balkan Bulgarian Airlines

Česko-Slovensko

Čína

  • CAAC

Džibutsko

  • Daallo Airlines

Egypt

  • EgyptAir (predtým United Arab Airlines)

Ghana

  • Ghana Airways

Guinea

  • Air Guinée

Jemen

  • Yemenia

Kazachstan

  • Irbis Aero

Kirgizsko

  • Anikay Air

Kuba

  • Aero Caribbean
  • Cubana

Maďarsko

Mali

  • Air Mali

Nemecko

  • Berline
  • German European Airlines

Nemecká demokratická republika

Poľsko

  • LOT
  • Polonia Airways
  • Polnippon

Rumunsko

Rusko

  • ASTAir
  • Domodedovskie avialinii
  • GVG Airline
  • Rossija
  • Tretiakovo

Severná Kórea

Somálsko

  • Daallo Airlines
  • Jubba Airways

Sovietsky zväz

Spojené arabské emiráty

  • Phoenix Aviation

Ukrajina

  • Ľvivski avialiniji
  • Sevastopol Avia

Vietnam

  • Vietnam Airlines

Súčasní
Iliušin Il-18D v službách ruských vzdušných síl

Rusko

Bývalí

Afganistan

Alžírsko

  • Alžírske vzdušné sily

Bulharsko

  • Vláda Bulharskej republiky

Gruzínsko

  • Gruzínske vzdušné sily

Indonézia

  • Vláda Indonézskej republiky

Jemenská arabská republika

  • Vzdušné sily Jemenskej arabskej republiky

Juhoslávia

  • Juhoslovanské vojenské letectvo

Poľsko

Rumunsko

  • Vláda Rumunska

Sovietsky zväz

Vietnam

  • Vzdušné sily Vietnamskej ľudovej armády

Il-18 v službách ČSA[1]
Verzia Registrácia Meno lietadla Počet sedadiel U ČSA od – do Pôvod a ďalší osud lietadla
Il-18B OK-NAA „Ostrava“
neskôr „Piešťany“		 84 8. 1. 1960 – 28. 2. 1979 Pôvodne u Aeroflotu ako CCCP-75703. Dňa 2. januára 1977 sa zrazil s Tupolevom Tu-134A (OK-CFD) na letisku Praha-Ruzyně. Po vyradení z flotily ČSA bolo lietadlo 8. marca 1979 predané do kbelského múzea, kde je dodnes.
Il-18B OK-NAB „Košice“ 84 8. 1. 1960 – 28. 7. 1976 Pôvodne nové. Dňa 28. júla 1976 zničené pri havárii v Bratislave (linka OK001 Praha – Bratislava), pričom lietadlo minulo pristávaciu dráhu a spadlo do jazera Zlaté piesky. Zahynulo 76 ľudí a traja prežili so zraneniami.
Il-18V OK-OAC „Sliač“ 90 – 110 31. 5. 1960 – 30. 5. 1980 Pôvodne nové. Zošrotované v dňoch 19. – 20. novembra 1984 pri skúškach Semtexu.
Il-18V OK-OAD neznáme 90 – 110 31. 5. 1960 – 28. 3. 1961 Pôvodne nové. Dňa 28. marca 1961 sa lietadlo viacmenej rozpadlo v letovej hladine nad Norimbergom. Stroj letel na linke OK511 Praha – Zürich – Rabat – Dakar – Konakry – Bamako. Vznikli rôzne špekulácie, vrátane možnosti zostrelenia, ale táto nehoda nebola nikdy uspokojivo vyšetrená.
Il-18B, v roku 1971 prestavaný na Il-18V OK-PAE „Karlovy Vary“ 84
90–110 (po prestavbe na Il-18V v roku 1971)		 22. 4. 1961 – 18. 5. 1980 Pôvodne nové. Od 17. marca 1982 bolo lietadlo umiestnené pri autokempe na Seči. Teraz je v Zruči pri Plzni (v súkromnom Air Parku).
Il-18V OK-PAF neznáme 90 – 110 22. 4. 1961 – 11. 7. 1962 Pôvodne nové. Dňa 11. júla 1962 letel tento stroj na tej istej linke ako 28. marca 1961 lietadlo Il-18V (OK-OAD). Kvôli hustej hmle v Rabate pristávalo lietadlo na letisku v Casablance, kde tiež nebolo najpriaznivejšie počasie. Po prvom prelete v 150 metroch lietadlo opakovalo priblíženie, pri ktorom zachytilo o vedenie vysokého napätia a havarovalo.
Il-18V OK-PAG „Vysoké Tatry“ 90 – 110 4. 1. 1962 – 21. 2. 1980 Pôvodne nové. Lietadlo slúžilo od 25. mája 1982 ako reštaurácia v Slušoviciach. Neskôr bolo prevezené a prevádzkované ako reštaurácia pri ZOO v obci Lešná (neďaleko Zlína). Nakoniec bolo lietadlo niekoľko rokov k videniu rozobraté a zdevastované na pozemku kovošrotu v neďalekej obci Ostrata.
Il-18V OK-PAH „Mariánské Lázně“ 90 – 110 4. 1. 1962 – 31. 10. 1979 Pôvodne nové. V roku 1981 bolo lietadlo odkúpené Filmovým štúdiom Barrandov a v dňoch 27. – 28. augusta upravené trhavinou pre účely nakrúcania seriálu Sanitka. Potom bol stroj zlikvidovaný.
Il-18D OK-WAI neznáme 65 – 120 19. 5. 1967 – 5. 9. 1967 Pôvodne nové. Dňa 5. septembra 1967 letelo lietadlo na linke OK523 Praha – Shannon – Gander – Havana. Po štarte z letiska v Gandere stroj havaroval. O príčine panujú dohady. Posádka pravdepodobne zavčasu zatiahla vztlakové klapky a došlo ku klesaniu lietadla a nárazu do zeme.
Il-18D OK-WAJ „Poděbrady“ 65 – 120 21. 7. 1967 – 25. 10. 1984 Pôvodne u Aeroflotu ako CCCP-75451. Od 17. septembra 1986 slúži ako reštaurácia neďaleko Bakova nad Jizerou. Lietadlo sa však niekoľko rokov nevyužívalo a chátralo. Od decembra 2006 opäť slúži ako reštaurácia. V roku 2011 dostalo nový náter propagujúci nápoj Kofola.
Il-18E OK-PAI nemalo 120 21. 1. 1977 – 15. 12. 1989 Lietadlo najprv (v rokoch 1962 – 1977) slúžilo u vládnej letky ako OK-BYP. Po skončení služby u ČSA preletel stroj 29. januára 1990 do Norimbergu, čo bol zároveň posledný let lietadla Il-18 u ČSA. Tu mal byť stroj zošrotovaný, ale našťastie skončil v múzeu v Sinsheime, kde je dodnes.
Il-18D OK-VAF nemalo 65 – 120 31. 12. 1977 – 19. 1. 1990 Lietadlo najprv (v rokoch 1966 – 1977) slúžilo u vládnej letky ako OK-BYZ. Po skončení služby u ČSA preletelo do Norimbergu, kde slúžilo ako trenažér hasičov.

Technické údaje
Il-18V
Kokpit lietadla Il-18V
Interiér kabíny pre cestujúcich

Il-18V
  • Posádka: 5
  • Počet sedadiel: 90 – 110
  • Pohonná jednotka: 4 × turbovrtuľový motor Ivčenko AI-20K, každý s výkonom 2 942 kW (4 000 k)
  • Rozpätie: 37,42 m
  • Dĺžka: 35,90 m
  • Výška: 10,17 m
  • Plocha krídel: 140,0 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 34 500 kg
  • Max. vzletová hmotnosť: 61 200 kg
  • Cestovná rýchlosť: 600 km/h
  • Dostup: 10 000 m
  • Dolet: 4 270 km
    • Maximálny dolet: 4 800 km

Il-18D
  • Posádka: 5
  • Počet sedadiel: 65 – 120
  • Pohonná jednotka: 4 × turbovrtuľový motor Ivčenko AI-20M, každý s výkonom 3 125 kW (4 250 k)
  • Rozpätie: 37,42 m
  • Dĺžka: 35,90 m
  • Výška: 10,17 m
  • Plocha krídel: 140,0 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 35 000 kg
  • Max. vzletová hmotnosť: 64 000 kg
  • Cestovná rýchlosť: 625 km/h
  • Dostup: 12 500 m
  • Dolet: 5 300 km
    • Maximálny dolet: 6 500 km

Il-18E
  • Posádka: 5
  • Počet sedadiel: 120
  • Pohonná jednotka: 4 × turbovrtuľový motor Ivčenko AI-20M, každý s výkonom 3 125 kW (4 250 k)
  • Rozpätie: 37,42 m
  • Dĺžka: 35,90 m
  • Výška: 10,17 m
  • Plocha krídel: 140,0 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 35 000 kg
  • Max. vzletová hmotnosť: 64 000 kg
  • Cestovná rýchlosť: 625 km/h
  • Dostup: 12 500 m
  • Dolet: 4 400 km
    • Maximálny dolet: 5 200 km

Referencie
  1. Ozzy, eif. Letadla Iljušin Il-18 u provozovatelů v Československu/České republice [online]. rh-plus.cz, [cit. 2018-11-22]. Dostupné online.

Iné projekty

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Iljušin Il-18 na českej Wikipédii.

Ruský portál
Portál letectvo
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.