Iliušin Il-20

Iliušin Il-20 ruského letectva na základni Sperenberg v Nemecku, 1994

Keď bolo 1. mája 1960 nad Sverdlovskom (dnešný Jekaterinburg) zostrelené americké výškové prieskumné lietadlo U-2, americké velenie si uvedomilo, že ďalšie špionážne lety nad územím Sovietskeho zväzu už nebudú možné. Preto bolo prijaté rozhodnutie, vyvinúť špeciálne lietadlo elektronického a fotografického prieskumu, ktoré by mohlo hliadkovať pozdĺž hraníc jednotlivých štátov Varšavskej zmluvy a Sovietskeho zväzu bez toho, aby narušilo ich vzdušný priestor. Toto lietadlo, postavené na základe Boeingu 707-320, dostalo označenie RC-135. Americké letectvo ho zaviedlo do služby v roku 1964 a prevádzkuje ho dodnes.

Rozvoj elektroniky v polovici 60. rokov umožnil Sovietskemu zväzu pristúpiť k vývoju podobného lietadla. Dňa 27. marca 1965 vydala komunistická strana uznesenie, v ktorom sa hovorilo o vývoji lietadla komplexného prieskumu v prihraničných oblastiach. Práce na vytvorení takéhoto stroja boli zverené konštrukčnej kancelárii Sergeja Iliušina.

Základom nového prieskumného lietadla sa stalo jedno z najpopulárnejších civilných dopravných lietadiel 60. rokov Il-18. Išlo o turbovrtuľové lietadlo na osobnú prepravu, ktorých sa v rokoch 1957 – 1985 vyrobilo najmenej 678 kusov a boli prevádzkované nielen v ZSSR, ale aj vo viacerých iných krajinách. Il-18 bol vyrobený vo viacerých modifikáciách, vo všeobecnosti však o ňom možno povedať, že bol charakteristický svojou spoľahlivosťou a ekonomickou prevádzkou.

Izdelije 20 alebo Il-20, ako bolo nové prieskumné lietadlo neskôr označené, vzniklo na základe verzie Il-18D, ktorá bola na rozdiel od predchádzajúcich verzií vybavená výkonnejšími motormi AI-20M série VI a doplnkovými palivovými nádržami. To poskytlo lietadlu väčší dolet, ktorý dosahoval takmer 6 400 km.

Prvým prototypom sa stal Il-18D s palubným číslom 9403, ktorého prestavba sa začala 6. mája 1967. Letové skúšky tohto prototypu sa začali 21. marca 1968. Prvá etapa skúšok prebiehala ešte bez radarovej antény Igla a skončila sa v roku 1968. Druhá fáza závodných skúšok (už so zariadením Igla) sa úspešne skončila v roku 1969. V rokoch 1970 až 1971 nasledovali štátne skúšky a následne zaradenie lietadla do služby. Do roku 1976 bolo sériovo vyrobených asi 20 lietadiel, ktoré niesli označenie Il-20 a Il-20M.

Il-20M ruského letectva na základni Kubinka v Moskovskej oblasti

Lietadlo je vybavené radarom s bočným vyžarovaním Igla-1, ktorý sa nachádza v 8 m dlhej gondole v tvare cigary pod trupom Il-20.

Charakteristickým znakom lietadla je pozdĺžna kapotáž po oboch stranách trupu. V prednej časti tejto kapotáže sa nachádzajú fotoaparáty A-87P, určené na letecké snímkovanie. V zadnej časti sú umiestnené antény systému rádiotechnického prieskumu Romb-4, ktoré slúžia na detekciu nepriateľského radaru, na určenie smeru, z ktorého vyžaruje a na zistenie jeho frekvencie.

Na spodnej strane trupu, v oblasti za krídlami, sa nachádza dvojica polguľovitých antén systému Kvadrat-2, ktorý je určený na podrobný rádiotechnický prieskum.

Vpredu na hornej strane trupu sú dve lichobežníkové antény, ktoré dokážu zachytiť rádiové prenosy a sú súčasťou odpočúvacieho systému Višňa.

Posádka Il-20 pozostáva podobne ako u Il-18 z dvoch pilotov (pilot a kopilot), navigátora, letového inžiniera a radistu. Špeciálne prieskumné zariadenia na palube Il-20 obsluhujú šiesti operátori, ktorí sedia v prednej a strednej časti trupu. V zadnej časti trupu je oddychová kabína pre posádku (s kreslami a bufetom), malý priestor pre šatník a toaletu.

Il-20 poháňa štvorica turbovrtuľových motorov AI-20M, ktoré lietadlu umožňujú dosiahnuť maximálnu rýchlosť 675 km/h a operovať vo výške 10 000 m. V týchto parametroch značne zaostáva za svojim americkým proťajškom RC-135, ktorý vďaka prúdovým motorom dosahuje maximálnu rýchlosť 933 km/h a dostup 15 200 m. Dolet Il-20 je však o čosi väčší ako u RC-135 a dosahuje 6 200 km.

Po zavedení začal Il-20 uskutočňovať prieskum v medzinárodnom vzdušnom priestore. Zahraničná rozviedka ho identifikovala až v roku 1978 a NATO mu priradilo kódové meno Coot-A. Lietadlá sa zapojili do sovietskej intervencie v Afganistane a šesť rokov po jej skončení aj do vojny v Čečensku.

Ruská intervencia v Sýrii proti odporcom režimu Bašára al-Assada

Il-20M (reg. č. RF-93610), ktorý bol 17. septembra 2018 omylom zostrelený sýrskou protivzdušnou obranou

Počas ruskej intervencie v Sýrii boli Il-20 používané na odpočúvanie komunikácie medzi militantmi z Islamského štátu a určovanie ich pozície. Dňa 17. septembra 2018 Rusko prišlo o jedno z týchto lietadiel s registračným číslom RF-93610 (rok výroby 1973). K incidentu, pri ktorom zahynulo všetkých 15 členov posádky, došlo počas náletu izraelských stíhačiek F-16. Sýrska protivzdušná obrana sa snažila tieto stíhačky zostreliť a omylom zasiahla ruské prieskumné lietadlo. K zostrelu došlo prostredníctvom rakety sovietskeho systému S-200.[5]

Rusko

• Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie mali v septembri 2018 celkovo 14 lietadiel Il-20M, 8 strojov Il-22M a 3 lietadlá Il-22PP.
• Ruské námorné letectvo malo v novembri 2018 celkovo 3 lietadlá Il-22M a 2 stroje Il-20RT.

Údaje z airwar.ru, Ил-20[6]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Iliušin Il-20

Portál letectvo Ruský portál