Air Koryo

Predchodca Air Koryo vznikol v KĽDR začiatkom roka 1950. Výsledkom sovietsko-severokórejskej spolupráce bol dopravca s názvom SOKAO (rus. Советско-Корейское авиатранспортное общество – Sovetsko-Korejskoje aviatransportnoje obščestvo; doslova: Sovietsko-kórejská leteckodopravná spoločnosť), ktorého cieľom bolo spojiť Pchjongjang s Moskvou.[1] Dopravca začal lietať ešte v tom istom roku, ale kvôli kórejskej vojne (1950 – 1953) musel svoju činnosť zastaviť.[2] Civilnú letovú prevádzku v KĽDR obnovilo v roku 1953 ministerstvo dopravy. O rok neskôr vznikol pod kontrolou vlády a kórejského úradu pre civilné letectvo nový dopravca s názvom Čosŏnminhang. Spoločnosť začala svoju činnosť 21. septembra 1955 s lietadlami sovietskej výroby typu Lisunov Li-2, Antonov An-2 a Iliušin Il-12. Koncom 50. rokov spoločnosť získala aj Iliušiny Il-14. V apríli 1959 Čosŏnminhang otvoril linku do Pekingu. V 60. rokoch pribudli do flotily turbovrtuľové Il-18 a Antonovy An-24. V roku 1967 sa dopravca dostal pod kontrolu Kórejskej ľudovej armády.

Tupolev Tu-154B spoločnosti Čosŏnminhang na letisku Arlanda v Štokholme, február 1979

Iliušin Il-76TD spoločnosti Čosŏnminhang na letisku Schönefeld v Berlíne, 17. jún 1992

V roku 1975 bolo do flotily zavedené prvé prúdové lietadlo spoločnosti, Tupolev Tu-154, ktoré dopravca nasadil na lety do Prahy, Berlína a Moskvy. Tu-154 však nemali dostatočný dolet, a tak museli mať pri týchto letoch medzipristátia v Irkutsku a Novosibirsku, aby doplnili palivo. V roku 1981 spoločnosť začala prevádzkovať prvý Iliušin Il-62M s dlhým doletom. V apríli 1983 tak mohla byť otvorená priama linka Pchjongjang – Moskva, v novembri 1987 linka Pchjongjang – Moskva – Berlín a o dva roky neskôr Pchjongjang – Moskva – Sofia. V 80. rokoch boli do flotily zavedené aj lietadlá Tu-134.

Po skončení studenej vojny a páde komunizmu vo východnej Európe začalo začiatkom 90. rokov pre spoločnosť nepriaznivé obdobie. Ubudli prevádzkované linky a dopravca sa zameral na nákladnú dopravu. V roku 1990 tak došlo k objednávke a dodaniu nákladných lietadiel Iliušin Il-76TD, ktoré spočiatku lietali aj do Európy (po trase Pchjongjang – Novosibirsk – Moskva – Berlín, resp. Pchjongjang – Moskva – Praha – Berlín). Dňa 28. marca 1992 sa spoločnosť na základe rozhodnutia severokórejskej vlády premenovala na Air Koryo. Keď bola na určitý čas prerušená aj prevádzka linky do Pekingu, nechali Air Koryo prerobiť na nákladnú verziu svoje staršie Il-18. Po zlepšení situácie začala spoločnosť otvárať nové pravidelné i nepravidelné linky. V apríli 1993 pribudli lety do Bangkoku, v septembri 1996 do Macaa a v auguste 1997 do Vladivostoku. Väčšina letov do Európy však musela byť z politických dôvodov ukončená. Počas 90. rokov Air Koryo podpísali aj zmluvy o spolupráci so spoločnosťami Air China a Singapore Airlines. V druhej polovici 90. rokov došlo k dohode s Korean Air, národným leteckým dopravcom Kórejskej republiky. V júli 2000 sa tak uskutočnil prvý charterový let medzi Pchjongjangom a Soulom.

V marci 2006 sa Air Koryo ocitli medzi dopravcami, ktorí majú zákaz lietať do krajín Európskej únie (EÚ) z dôvodu nesplnených požiadaviek na tunajšie bezpečnostné štandardy. Reakciou Air Koryo bola objednávka a dodanie lietadiel Tupolev Tu-204 v rokoch 2007 a 2010.[3] Od marca 2010 môže spoločnosť s týmito lietadlami prevádzkovať lety do EÚ.[4]

V roku 2012 začala spoločnosť Juche Travel Services, ktorá organizuje zájazdy do KĽDR, ponúkať zájazdy pre nadšencov letectva, v rámci ktorých majú návštevníci KĽDR možnosť letieť na rôznych typoch lietadiel Air Koryo.[5]

Sídlo Air Koryo v Pchjongjangu

Air Koryo v súčasnosti lietajú do piatich pravidelných destinácií (Peking-Capital, Macao, Šanghaj-Pchu-tung, Šen-jang a Vladivostok). Vnútroštátne lety sú iba charterové.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Air Koryo

• Oficiálna stránka

Portál letectvo