Surinam

Mapa Surinamu

Bývalá holandská kolónia Surinam v Južnej Amerike (severne od Brazílie) získala nezávislosť roku 1975. Podľa ústavy, zrušenej roku 1980, bol Surinam parlamentnou republikou.

Surinam objavili roku 1499 španielski moreplavci Alonso de Ojeda, Amerigo Vespucci a Juan de la Cosa, ale neosídlili ho, aj keď si Španielsko roku 1594 Surinam privlastnilo, zostal aj naďalej neobývaný. V prvej polovici 17. storočia sa o jeho kolonizáciu pokúsili Holanďania, Briti a Francúzi. Prvú trvalú osadu založil roku 1651 na rieke Suriname Angličan Hugh Willoughby a právo na ňu mu roku 1662 potvrdil anglický kráľ Karol I. darovacou listinou. Osadu posilnili aj židovskí kolonisti.

Prezident Surinamu Ronald Venetiaan

Roku 1667 získali kolóniu Holanďania výmenou za Nový Amsterdam (dnešný New York). Roku 1683 vznikla holandská spoločnosť Surinam, ktorá rozvíjala otrokárske plantážnické hospodárstvo. Viedenský kongres potvrdil Surinam ako holandskú korunnú kolóniu. Až do zrušenia otroctva roku 1863 pracovali na plantážach africkí otroci, čínski kuliovia a robotníci z Indie a Indonézie. Roku 1975 získal Surinam samostatnosť a bola vyhlásená republika. Vláda ministerského predsedu Hencka Arrona proklamovala politiku neúčasti v politických a vojenských blokoch. Po vojenskom prevrate roku 1980 prevzala vládu osemčlenná národná vojenská rada. Pokus o prevrat proti vojenskej vláde, zorganizovaný tohto roku zahraničnými žoldniermi, skončil neúspechom. Po zrušení ústavy a po vyhlásení výnimočného stavu sa roku 1982 stal hlavou štátu plukovník Dési Bouterse. Prechodná ústava mala zmeniť Surinam na socialistický štát. Na začiatku roku 1983 pozastavilo Holandsko všetku hospodársku pomoc tvoriacu tretinu príjmu Surinamu. Vo februári 1983 bola menovaná vláda v čele s ministerským predsedom Errolom Alibuxom. Vláda začala rokovať s Brazíliou, ktorá prisľúbila Surinamu rozsiahlu hospodársku a vojenskú pomoc. Roku 1986 vypukla pod vedením Ronnieho Brunswijka vzbura, ktorá prerástla do občianskej vojny, predbežnú mierovú dohodu sa podarilo uzavrieť v marci 1991. Roku 1986 obyvateľstvo ľudovým hlasovaním prijalo novú ústavu a v januári 1988 bol v slobodných voľbách zvolený prezidentom Ramsewak Shankar, ktorého neskôr vystriedal Johan Kraag, v septembri 1991 Národná ľudová rada zvolila prezidentom Ronalda Venetiaana.

Rieka Suriname v Suriname

Pri pobreží Atlantického oceánu sa vyplňuje nížina. Na juhu zasahuje na územie Surinamu Guyanská vysočina, jej najvyššie vrcholky presahujú 1 000 m nadmorskej výšky. Rieky s množstvom vodopádov a perejí majú dostatok vody po celý rok. Najvýznamnejšie sú Courantyne a Marowijne. Veľká priehradná nádrž Van Blommestein Meer je na rieke Suriname. Tropická rovníková klíma má priemerné ročné teploty medzi 25,5 °C až 28 °C. Paramaribo má ročný priemer 26,5 °C. Priemerné ročné úhrny zrážok sú od 2 000 mm do 3 500 mm, Paramaribo 2 300 mm.

Surinam je rozvojová poľnohospodárska krajina. Najvýznamnejšou ťažobnou nerastnou surovinou je bauxit a výroba hliníku. Ťaží sa aj ropa. 80 % elektrickej energie produkujú vodné elektrárne. Väčšinu územia pokrývajú lesy (91 %, čo je najviac na svete). Pre poľnohospodárstvo je dôležitý zber ryže, banánov, citrusov, kokosových orechov, cukrovej trstiny a pre obživu chov hovädzieho dobytka, hydiny a rybolov. V krajine je riedka cestná sieť.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Surinam