Čad

Nachádza sa na severe strednej Afriky, tiahne sa 1 800 km od jeho najsevernejšieho bodu až po južné hranice. Okrem vzdialeného severozápadu a juhu, kam zabiehajú hranice, priemerná šírka Čadu približne 800 km. Územie 1 284 000 km² má zhruba rovnakú rozlohu ako územia štátov Idaho, Wyoming, Utah, Nevada a Arizona dohromady.

Čad má dve neobyčajné geografické charakteristiky: za prvé, krajina je vnútrozemská. Hlavné mesto N’Djamena sa nachádza viac ako 1 100 km severovýchodne od Atlantického oceánu; Abéché, dôležité mesto na východe, leží 2 650 km od Červeného mora; a Faya Largeau, oveľa menšie, ale zato strategicky významné mesto na severe, nachádzajúce sa v strede púšte Sahara, 1 550 km od Stredozemného mora. Tieto obrovské vzdialenosti od mora mali hlboký vplyv na historický i súčasný rozvoj Čadu.

Druhá pozoruhodná charakteristika je, že hranice krajiny sú na veľmi odlišných častiach Afriky: severná Afrika s islamskou kultúrou a ekonomickou orientáciou smerom k Stredozemnému moru; západná Afrika s rôznorodými kultúrami a náboženstvami a históriou vysoko rozvinutých štátov a regionálnou ekonomikou; severovýchodná Afrika, orientovaná smerom k povodí Nílu a k oblasti Červeného mora; a stredná alebo rovníková Afrika, v ktorej si niektorí ľudia ponechali klasické africké náboženstvo, zatiaľ čo ostatní prijali kresťanstvo, a ktorej ekonomika bola súčasťou systému rieky Kongo. Pretože veľa charakter Čadu pochádza z rozličných vplyvov, stavia to prekážky vytvoreniu štátnej identity.

Hoci čadská spoločnosť je ekonomicky, sociálne a kultúrne rozdelená, geografia krajiny je zjednotená v rámci povodí Čadského jazera. Preliačiny obrovského vnútrozemského mora (Čadské more), z ktorého zvyšku sú dnes plytčiny Čadského jazera, sa tiahnu na západ do Nigérie a Nigeru. Väčšia, severná časť povodia hraničí vnútri Čadu s pohorím Tibesti na severozápade, s náhornou plošinou Ennedi na severovýchode, s Ouaddaïskou vysočinou na východe pozdĺž hranice so Sudánom, s Guéraiským masívom v strede Čadu, s Mandarskými horami pozdĺž juhozápadných hraníc s Kamerunom. Menšia, južná časť povodia spadá takmer výlučne na územie Čadu. Je ohraničené na severe s Guéraiským masívom, na juhu vysočinou 250 km južne od hraníc s Stredoafrickou republikou a na juhozápade s Mandarskými horami.

Čadské jazero, situované na juhozápade povodia s nadmorskou výškou 282 m, prekvapivo neoznačuje najnižší bod povodia; namiesto toho ho nájdeme v regiónoch Bodele a Djourab na severe a severovýchode. Dôvodom tejto zvláštnosti sú obrovské stacionárne duny vytvárajú priehradu, zamedzujúcu tok vody z jazera do najnižšieho bodu povodia. V minulosti, slúžila preliačina Bahr el Ghazal, ktorá sa rozprestiera od severovýchodnej časti jazera až po Djourab, ako kanál, ktorý zachytával prebytok vlahy.

Severne a severovýchodne od Čadského jazera sa tiahne povodie v dĺžke viac ako 800 km. Charakterizujú ho veľké zvlnené duny v celej tejto oblasti, oddelené od seba veľmi hlbokou preliačinou. Z nízko položených miest v Djourabe povodie stúpa do náhorných plošín a ďalej až na vrcholy pohoria Tibesti. Vrchol tohto útvaru – rovnako ako najvyšší bod Sahary – je Emi Koussi, vyhasnutá sopka vo výške 3 415 m nad úrovňou mora. Severovýchodná hranica povodia je náhorná plošina Ennedi. Východne od jazera povodie stúpa pozvoľna k Ouaddaïskej vysočine, ktorá označuje východné hranice Čadu a tiež označuje vodný predeľ Čadu a Nílu. Juhovýchodne od Čadského jazera pravidelné kontúry terénu narúša až Guéraiský masív, ktorý rozdeľuje povodie na jeho severné a južné časti.

Južne od jazera ležia záplavové územia riek Šari a Logone, ktoré bývajú v období dažďov zaplavované. Ďaleko na juhu terén povodia stúpa a formuje skupinu pieskovitých a ílovitých náhorných plošín, ktoré sa nazývajú koros, a ktoré napokon vystúpia až do výšky 615 m nad úrovňou mora. Južne od čadských hraníc koros rozdeľuje povodie Čadského jazera a riečneho systému Ubangi-Zair.

Trvalé rieky v severnom a strednom Čade neexistujú. Po zriedkavých zrážkach v náhornej plošine Ennedi a v Ouaddaïskej vysočine môže voda prúdiť cez preliačiny, ktoré sa nazývajú ennneri a vádí. Častým výsledkom takýchto rýchlych prívalov vody je, že riečky obyčajne za pár dní vyschnú a zvyšné kaluže sa vsiaknu do pieskovitej alebo ílovitej pôdy. Najvýznamnejšia z týchto riečok je Batha, ktorá v období dažďov prenáša vodu zo západu z Ouaddaïskej vysočiny a Guéraiského masívu až k jazeru Fitri.

Najvýznamnejšie rieky v Čade sú Šari a Logone, a ich prítoky, ktoré tečú z juhovýchodu do Čadského jazera. Oba riečne systémy začínajú na vysočinách v Stredoafrickej republike a v Kamerune, v regiónoch, kde sa ročné zrážky pohybujú okolo 1 250 mm. Zo zásobami z riek z Stredoafrickej republiky (Bahr Salamat, Bahr Aouk a Bahr Sara) juhovýchodne od Čadu, je rieka Šari dlhá približne 1 200 km. Pramení blízko mesta Sarh, stredná časť toku prebieha cez močaristý terén; v dolnom toku blízko pri meste N’Djamena sa vlieva do rieky Logone. Prietok rieky Šari sa značne mení počas roku, od 17 m³/s počas obdobia sucha, až po 340 m³/s počas najvlhkejšieho obdobia.

Rieka Logone sa postupne formuje z prítokov tečúcich z Kamerunu a Stredoafrickej republiky. Je kratšia a má menší prietok než Šari, tečie severovýchodne 960 km; jej prietok je v rozmedzí 5 – 85 m³/s. Pri meste N’Djamena sa vlieva do Šari a spoločne tečú ešte 30 km cez veľkú deltu do Čadského jazera. Na konci obdobia dažďov, na jeseň, sa rieka vylieva z brehov a vytvára obrovské zaplavené planiny v delte.

Siedme najväčšie jazero na svete (a 4. najväčšie v Afrike), jazero Čad, je situované v sahelianskej zóne, južne od púšte Sahara. 95 % vody Čadského jazera zabezpečuje rieka Šari, priemerne 40 mld m² ročne; 95 % z nej sa stráca pri vyparovaní. Veľkosť jazera je určovaná zrážkami na vysočinách na juhu povodia a teplotami v Saheli. Fluktuácia oboch vplyvov spôsobila dramatické zníženie rozlohy jazera z pôvodných 9 800 km² počas obdobia sucha na 25 500 km² počas obdobia dažďov. Jazero však poznateľne mení rozmer aj v priebehu niekoľkých rokov. V roku 1870 jeho maximálna rozloha dosahovala 28 000 km². V roku 1908 klesla na 12 700 km². V 50. a 60. rokoch zostávala malá, ale v roku 1963 vzrástla na 26 000 km². Silné obdobia sucha v 70., 80. rokoch, trvajúce až do polovice 90. rokov, spôsobili opäť pokles rozlohy jazera. Ďalšie významné jazerá sú Fitri, nachádzajúce sa v regióne Batha a jazero Iro, nachádzajúce sa na močaristom juhu.

Región Sahara sa nachádza zhruba v severnej tretine krajiny, vrátane B-E-T (Borkou-Ennedi-Tibesti) oblasti so severnými časťami regiónov Batha, Kanem a Biltine. Väčšina tohto územia prijíma iba zlomok zo zrážok počas celého roku; napríklad pri Faya Largeau je priemerný ročný úhrn zrážok menej než 3 cm. Roztrúsené malé oázy a občasné studne dodávajú vodu pre občasné datľovníky alebo záhradky.

Na severe je maximálna denná teplota v januári, ktorý je najchladnejším mesiacom v roku, priemerne 32 °C, a 45 °C v máji, ktorý je najteplejší. Silné vetry zo severovýchodu niekedy vyvolávajú silné púštne búrky. Na severe regiónu Biltine je kraj, ktorý sa nazýva Mortcha, a ktorý zohráva dôležitú úlohu v chove dobytka. Je tu sucho 9 mesiacov v roku, z 350 mm alebo viac zrážok padne väčšina počas júla a augusta. Zelený koberec z púšte počas tohto krátkeho obdobia vlhka sem priláka pastierov vyhnať na pastvu dobytok a ťavy. Kvôli veľmi málo studniam pastieri nemajú vodu po celý rok, preto na konci obdobia vlhka krajinu opúšťajú a zanechávajú ju antilopám, gazelám a pštrosom, ktorí vedia prežiť aj s týmito malými zásobami.

Táto semiaridná saheliánska zóna, alebo Sahel, utvára 500 km široké pásmo, ktoré sa tiahne prefektúrami Lac a Šari-Baguirmi východne cez Guéra, Ouaddaï, severným Salamatom až k hranici so Sudánom. Klíma tejto prechodnej zóny medzi púšťou a sudánskou zónou je rozdelená na obdobie dažďov (od júna do skorého septembra) a na suché obdobie (od októbra do mája).

V severnom Saheli rastú tŕnisté kroviny a agáty, datľovníky a obilniny rastú iba v roztrúsených oázach. Okrem týchto osídlení sú tu ešte nomádi, ktorí presúvajú svoje stáda smerom na juh za vodou, ktorá sa začína strácať začiatkom obdobia sucha. Stredný Sahel je charakteristický svojimi suchu odolnými trávami a lesíkmi. Zrážky sú tu omnoho výdatnejšie, než v saharskom regióne. Napríklad ročné maximálne zrážky v N’Djamene boli 540 mm, zatiaľ čo v Ouaddaïskej prefektúre boli len o trochu menšie. Počas horúcich mesiacov (apríl, máj) maximálne teploty stúpajú nad 40 °C. V južných častiach Sahelu sa pestuje proso a cirok, na ktoré vystačia zrážky aj na nezavlažovaných miestach. Poľnohospodárstvo je tiež bežné v močaristých oblastiach východne od Čadského jazera a blízko močiarov alebo studní. Veľa farmárov v tomto regióne kombinuje samozásobiteľské poľnohospodárstvo s chovom vyššieho počtu kusov dobytka, kôz, oviec a hydiny.

Tvorí ju vlhká sudánska zóna, vrátane južných oblastí Mayo-Kebbi, Tandjilé, Logone Occidental, Logone Oriental, Moyen-Šari, a južný Salamat. Medzi aprílom a októbrom tu obdobie dažďov prináša 750 až 1 250 mm zrážok. Teploty sú vysoké počas celého roku. Mondou je významné mesto na juhozápade, teploty sa tu pohybujú v škále od 27 °C v polovici najchladnejšieho obdobia v januári až po 40 °C počas najteplejších mesiacov (apríl, máj, jún).

Sudánsky región je charakterom savana alebo pláň so rozličnými rastlinami alebo lesíkmi tropického a subtropického pásma. Rast je bujný počas obdobia dažďov, ale mení sa to s príchodom 5 mesiacov sucha medzi októbrom a marcom. Veľká časti regiónu prichádza o prírodnú vegetáciu kvôli poľnohospodárstvu.