Malé Morské oko

Malé Morské oko[1], v minulosti nazývané Malé Vihorlatské jazero, je hradené jazero vo Vihorlatských vrchoch. Vzniklo zosuvnými procesmi v prostredí sopečných hornín. Je v poradí druhým najzachovalejším a zároveň druhým najvyššie položeným jazerom vo Vihorlatských vrchoch.

O rovnomennej prírodnej pamiatke pozri Malé Morské oko (prírodná pamiatka).

Svetové dedičstvo UNESCO

Malé Morské oko
Malé Vihorlatské jazero
jazero
Malé Morské oko v apríli
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Sobrance
Obec	Remetské Hámre
Pohorie	Vihorlatské vrchy
Nadmorská výška	727 m n. m.
Súradnice	48°54′45″S 22°10′59″V
Hĺbka	maximálna: 4 m
Rozloha	0,33 ha (0 km²)
Najľahší výstup	zo záchytného parkoviska Krivec pod Morským okom po turistickej značke
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka
Typ pamiatky	prírodná
Rok	2007 (#31)
Rok rozšírenia	2011
Číslo	1133
Región	Európa a Severná Amerika
Kritériá	ix
Poloha v rámci Slovenska Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Košického kraja Poloha v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Malé Morské oko
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál
Druhé najzachovalejšie jazero vo Vihorlatských vrchoch

Jazero sa nachádza v nadmorskej výške 727 m n. m. západne od Morského oka v chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Zaberá plochu 0,33 ha a má kolísavý stav vodnej hladiny (hĺbka kolíše od 2,5 m–4 m). Pri stálom prítoku vody jazero nemá povrchový odtok. Aj napriek malej rozlohe jazera, tu našla vhodné životné podmienky veľká skupina živočíchov, vrátane veľkej skupiny chránených druhov, ako napr. rak riečny. Od roku 1993 je spolu s okolím prírodnou pamiatkou (pozri: PP Malé Morské oko), kde platí najvyšší 5. stupeň ochrany.[2][3]

Jazero patrí do územia Vihorlatský prales[4], skrátene aj Vihorlat, ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka (angl. Primeval Beech Forests of the Carpathians and the Ancient Beech Forests of Germany). Dôvodom boli zachovalé bukové pralesy s vyše 240-ročnými exemplármi. Zároveň patrí do lokality Morské oko (SKUEV0209)[5], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.