Yellowstonský národný park

Yellowstonské vulkanické pole sa vyvinulo počas troch fáz vulkanickej aktivity. Najstarší cyklus sa odohral pred 2,1 mil. rokov, jeho pozostatky predstavujú masívne uloženiny tufov formácie Huckleberry Ridge Tuff s objemom cez 2 450 km³. Stredný cyklus prebehol pred 1,3 mil. rokmi a vytvoril formáciu Mesa Falls Tuff. Súčasná podoba oblasti Yellowstonského národného parku vznikla pred cca 640 000 rokmi počas obrovskej sopečnej erupcie, pri ktorej bolo vyvrhnutých vyše 1 000 km³ sopečných produktov a vytvorila sa kaldera s rozmermi 45 × 85 km. Posledné fázy aktívneho vulkanizmu predstavovali výlevy ryolitových láv pred 150 000 až 70 000 rokmi. Celá oblasť Yellowstone je označovaná ako supervulkán a predstavuje najrozsiahlejší vulkanický komplex v Severnej Amerike.

Národný park Yellowstone sa nachádza na severovýchodnom konci plošiny rieky Snake. Tento geografický útvar podáva svedectvo o severoamerickej tektonickej platni a jej vývoji za posledných 17 miliónov rokov. Tento vývoj bol značne ovplyvnený tektonickým pohybom platne cez stacionárny horúci bod v zemskom plášti . Súčasný tvar Yellowstonu je odrazom vplyvu tejto sopečnej činnosti.

Horúce jazero s menom Grand Prismatic Spring

Old Faithfull, jeden z najznámejších gejzírov sveta

Bizóny pasúce sa v blízkosti jedného z početných horúcich prameňov

Yellowstone Caldera je označenie pre najväčšiu sopečnú sústavu Severnej Ameriky. Často sa používa aj pojem “supervulkán”, nakoľko kotol Caldery vznikol neobyčajne masívnymi sopečnými výbuchmi. Súčasná podoba kaldery vznikla kataklyzmickou erupciou pred 640 000 rokmi, ktorá vymrštila 1 000 km kubických prachu, skál a iného sopečného materiálu. Tento výbuch bol tisíckrát silnejší než výbuch sopky Sv. Heleny v roku 1980. Výsledkom tejto explózie bol 85 x 45 km široký a kilometer hlboký kráter. Výbuch taktiež položil vznik tufového základu známeho ako Lava Creek Tuff.

Staršie erupcie sopky položili ďalšie skalnaté a tufové základy. Najznámejší je masívny výbuch spred 2,1 miliónov rokov sprevádzaný 2 450 km kubických sopečného materiálu. Tento výbuch utvoril tzv. Huckleberry Ridge Tuff a s ním aj Island Park Caldera. Neskôr (1,2 miliónov rokov dozadu) utvoril menší výbuch tufovú vrstvu Mesa Falls Tuff a Henry’s Fork Caldera. Tieto tri základné erupcie vyprodukovali veľké množstvo sopečného materiálu, ktoré nielen zmenilo povrch, ale aj svetové podnebie a viedlo k vyhynutiu mnohých druhov organizmov Severnej Ameriky.

Následný menší výbuch pred 160 000 rokmi utvoril kalderu, ktorá dnes tvorí západný cíp Yellowstonského jazera. Neskôr dva menšie výbuchy (pred 70 000 rokmi) zavalili podstatnú časť kaldery množstvom lávy. Každý výbuch je vo svojej podstate len súčasť erupčného cyklu, ktorý končí pádom stropu jednej z poloprázdnych magmatických komôr. Takto vzniká kráter, ktorý sa nazýva kaldera, a uvoľňuje veľké množstvo sopečného materiálu, najčastejšie cez medzery v obkolesení kaldery. Posledné časové obdobie medzi kataklyzmickými výbuchmi bol v rozmedzí od 600 000 do 900 000 rokov. Tento nízky počet ukončených erupčných cyklov však nemôže byť považovaný za objektívny údaj pri predvídaní budúcich sopečných činností.

Pred 630 000 a 700 000 rokmi Yellowstone Caldera bola takmer úplne naplnená pravidelnými erupciami ryolitovej lávy, ktorú môže človek spozorovať v Obsidian Cliffs. Rovnako plnila kalderu aj basaltická láva, ktorá sa nachádza aj v Sheepeater Cliff. Lávové súvrstvia sú ľahko viditeľné v Yellowstonskom Grand Canyon. Tu rieka Yellowstone vyrýva tvar písmena V, typický pre riečnu eróziu v porovnaní s ľadovcovou eróziou.

Najznámejší gejzír v Yellowstone a na celom svete je Old Faithful Geyser. Rovnako ako Castle Geyser, Lion Geyser a Beehive Geyser, nachádza sa v Upper Geyser Basin. V parku sa taktiež nachádza najväčší činný gejzír sveta - Steamboat Geyser[1], ktorý sa nachádza v Norris Geyser Basin. V národnom parku sa nachádza vyše 300 gejzírov a 10 000 geotermálnych oblastí. Polovica geotermálnych oblastí a dve tretiny gejzírov na Zemi sú práve v Yellowstonskom národnom parku.

V máji 2001 Geologický ústav Spojených štátov, Yellowstoneský národný park a Univerzita Utah vytvorili program na pozorovanie sopečnej činnosti Yellowstoneskej platne, aby zistili možné riziká tejto geologicky činnej oblasti. V roku 2003 boli spozorované zmeny v geotermálnej činnosti v Norris Geyser Basin. Po objavení nových sopečných prieduchov a zvýšenej aktivity gejzírov bolo uzavretých niekoľko turistických trás v oblasti panvy. Niektoré gejzíry sa ohriali na takú teplotu, že z nich vychádzala len vodná para. Táto udalosť zhodou okolností nasledovala tesne po tom, ako Národný geologický ústav uverejnil správy o dne Yellowstonského jazera. Tento výskum objavil pohyb tektonickej kupoly smerom nahor, no zdôraznil, že nehrozí žiadna sopečná činnosť ani nárast teplôt gejzírov. Ani nie rok po tejto udalosti objavil istý biológ päť mŕtvych bizónov, ktoré sa zrejme otrávili geotermálnymi plynmi. Skoro mesiac na to bol zaznamenaný silný nárast aktivity zemetrasení v celom parku. Neskôr v roku 2006 bol zistený zdvih kupoly Mallard Lake Dome a Sour Creek Dome o 4 až 6 cm ročne, počnúc rokom 2004 až po rok 2006. V roku 2007 sa intenzita tohto pohybu postupne znižovala. Táto prudká geologická aktivita zdvihla vlnu nepokojov v médiách a prinútila ľudí zamyslieť sa nad geologickou budúcnosťou Yellowstonskej oblasti. Odborníci verejnosti odpovedali, že sa v blízkej budúcnosti niet čoho obávať.

V národnom parku Yellowstone sa ročne objavujú tisícky drobných zemetrasení, ktoré však človek nedokáže vnímať. V minulosti však park zasiahlo minimálne šesť zemetrasení s rozsahom stupňa 6 a dokonca jedno so stupňom 7,5, ktoré zasiahlo severovýchodnú hranicu parku v roku 1959. Toto zemetrasenie spôsobilo veľký zosuv pôdy, ktorý zapríčinil čiastočný pád priehrady na jazere Hebgen. Vzniknutá usadenina zahradila rieku a vzniklo nové jazero Earthquake Lake. Pri zemetrasení zahynulo 28 ľudí a boli spôsobené vážne škody na majetku. V severozápadnej časti parku sa pod vplyvom zemetrasenia aktivovali niektoré gejzíry a namiesto priehľadnej vody niektoré horúce pramene, vystrekovali bahnom zakalenú vodu.

30. júna 1975 zasiahlo park zemetrasenie o veľkosti 6,1 stupňa, no škody boli minimálne. V roku 1985 bol v priebehu troch mesiacov zaznamenaný zhluk 3 000 menších zemetrasení v severozápadnej oblasti parku. Táto tektonická aktivita bola odôvodnená miernym poklesom Yellowstoneskej kaldery. Počnúc 30. aprílom 2007 Yellowstoneskou kalderou otriaslo 16 menších zemetrasení s intenzitou po stupeň 2,7. Tento jav trval niekoľko dní. Podobné zhluky zemetrasení sú v parku Yellowstone obvyklé a medzi rokmi 1983 a 2008 ich zaznamenali vyše 70. V decembri 2008 vyše 250 zemetrasení o výške 3,9 prepuklo pod jazerom Yellowstone. Seizmická aktivita v Národnom parku Yellowstone stále pretrváva a každú hodinu je jej intenzita meraná programom na ochranu proti zemetraseniam, ktorý uskutočňuje Geologický ústav Spojených štátov.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Yellowstonský národný park

• Oficiálna stránka
• Yellowstone National Park na global Volcanism Program