Sninský kameň (prírodná pamiatka)

Sninský kameň je prírodná pamiatka,[1] nachádza sa v severovýchodnej časti sopečného pohoria Vihorlatské vrchy nad obcou Zemplínske Hámre.

O rovnomennom vrchu pozri Sninský kameň (vrch).
Sninský kameň
prírodná pamiatka
Prírodná pamiatka Sninský kameň
Štát Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Humenné
Obec Valaškovce
(vojenský obvod)
Katastrálne územie Valaškovce-Sever
Časť CHKO Vihorlat
Pohorie Vihorlatské vrchy
Súradnice 48°55′46″S 22°11′06″V
Najvyšší bod
 - výška 1 006,0 m n. m.
Rozloha 5,59 ha (0 km²)
 - chránené územie 1,62 ha (0 km²)
 - ochranné pásmo 3,97 ha (0 km²)
Vznik 1982
Správa Štátna ochrana prírody - Správa CHKO Vihorlat
 - sídlo správy Michalovce
Pre verejnosť prístupná
Najľahší výstup zo záchytného parkoviska Krivec pod Morským okom po turistickej značke
Kód 679
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy
Typ pamiatky prírodná
Rok 2007 (#31)
Rok rozšírenia 2011, 2017
Číslo 1133
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ix
Stupeň ochrany 5. stupeň, 4. stupeň v ochrannom pásme
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Sninský kameň
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
V Prírodnej pamiatke Sninský kameň platí celoročný zákaz vykonávania horolezeckého alebo skalolezeckého výstupu
Prírodná pamiatka Sninský kameň v lete

Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat a územia Vihorlatský prales, ktoré je Svetovým prírodným dedičstvom UNESCO. Zároveň je zahrnutá do lokality Morské oko (SKUEV0209)[2], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Nachádza sa vo Vojenskom obvode Valaškovce v katastrálnom území Valaškovce-Sever v okrese Humenné. Zaberá vrcholové časti vrchu – Sninský kameň (1 006,0 m n. m.).

Prírodná pamiatka bola vyhlásená v roku 1982 na ploche 5,59 ha, z toho skalné plošiny tvoria 1,62 ha a ochranné pásmo tvorí 3,97 ha. Predmetom ochrany sú dva výrazné skalné útvary vo forme plošinového lávového vrcholu (zvyšok lávového prúdu, ktorý sa zvetrávaním zachoval vo forme andezitových brál). Zároveň je významnou lokalitou s biocenózami xerotermnej flóry (napr. endemická kostrava ovčia vihorlatská (Festuca ovina subsp. vihorlatica), ktorá rastie len na Sninskom kameni a nikde inde), v skalných puklinách rastúcich machorastov a viacerých druhov papradí (slezinník severný (Asplenium septentrionale), slezinník červený (Asplenium trichomanes), vudsia skalná (Woodsia ilvensis)), endemických druhov flóry (rozchodník ročný (Sedum annuum)) a iných ohrozených druhov (telekia ozdobná (Telekia speciosa), symbol Vihorlatských vrchov).[3] Platí v nej najvyšší 5. stupeň ochrany (na ploche 1,62 ha, ktorú tvoria skalné plošiny), v ochrannom pásme platí 4. stupeň ochrany.

Na vzniku Sninského kameňa sa podieľala sopečná činnosť. Konečnú podobu mu však vymodeloval mráz a voda. Samostatné andezitové bralá sa nazývajú Veľký Sninský kameň (998 m n. m.), nižší ale plošne rozsiahlejší; a Malý Sninský kameň (1 006 m n. m.), ktorý je menší.

Na zabezpečenie ochrany v chránenom území – Prírodnej pamiatke Sninský kameň sa zakazuje:

  • pohybovať sa mimo vyznačeného turistického a náučného chodníka
  • zakladať oheň, táboriť, stanovať, znečisťovať prostredie odpadkami a odpadmi
  • vykonávať horolezecký alebo skalolezecký výstup
  • zbierať rastliny, vrátane ich plodov

Riziká

Mnoho turistov nerešpektuje zákaz kladenia ohňov v chránených územiach, medzi ktoré patrí aj Prírodná pamiatka Sninský kameň. Aj napriek mnohým upozorneniam, likvidáciám ohnísk strážcami CHKO Vihorlat, mnohí turisti naďalej počas letnej turistickej sezóny 2015 nerešpektovali zákaz kladenia ohňa a ohniská boli aj na Sninskom kameni a Morskom oku.

Požiar na vrchole Sninského kameňa v roku 2015

V roku 2015 v posledný augustový týždeň pravdepodobne následkom zlého uhasenia ohniska na vrchole Sninského kameňa vznikol požiar. Požiar zlikvidovali hasiči z Okresného riaditeľstva HaZZ Humenné. Požiar spálil značnú časť vegetácie na Sninskom kameni.

„ Veríme, že následky požiaru nebudú mať negatívne dôsledky a časť vegetácie sa opäť obnoví, no obnova si určite vyžiada dlhšie obdobie “
– Ladislav Palko, botanik zo správy CHKO Vihorlat.[4]

Galéria

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie
  1. Sninský kameň. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.
  2. Morské oko [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2016-07-05]. Dostupné online.
  3. Turistická mapa 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava 1 : 50 000 – Textová časť. 5. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2010. ISBN 978-80-8042-594-4.
  4. Zuzana Argalášová, zoologička Správa CHKO Vihorlat. Slovenský východ - Regionálne noviny Zemplína (článok: Plamene na Sninskom kameni) [online]. Humenné : VIHORLAT PRESS s. r. o., 2015-09-22, [cit. 2016-07-05]. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.