Vinianske jazero
Vinianske jazero[1] je vodná nádrž v južnej časti Vihorlatských vrchov.
Vinianske jazero | |||
vodná nádrž | |||
Štát | Slovensko | ||
---|---|---|---|
Regióny | Košický kraj, Zemplín | ||
Okres | Michalovce | ||
Obec | Vinné | ||
Pohorie | Vihorlatské vrchy | ||
Nadmorská výška | 205 m n. m. | ||
Súradnice | 48°49′05″S 21°59′15″V | ||
Hĺbka | priemerná: 3 m | ||
Rozloha | 8 ha (0 km²) | ||
Najľahší výstup | z rekreačného strediska Medvedia hora po turistickej značke | ||
Poloha v rámci Slovenska
| |||
Poloha v rámci Košického kraja
| |||
Wikimedia Commons: Vinianske jazero | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Maximálna hĺbka jazera je 3,8 m | |||
Poloha
Nachádza sa približne 2 km severovýchodne od obce Vinné a leží medzi vrchmi Šutová (319,3 m n. m.), Marečková (401,6 m n. m.), Bogdanka (275,8 m n. m.) a Senderov (309,7 m n. m.). Vodná plocha meria 8 ha a jeho najväčšia hĺbka je 3,8 m. Jazero je obľúbenou turistickou lokalitou s množstvom chát a možnosťou kúpania, člnkovania, turistiky a v zime korčuľovania. Prístupné je cestou z obce Vinné, ktorá obchádza celé jazero a tiež turistickými chodníkmi. Návštevníkom sú ponúkané stravovacie a ubytovacie služby.
V jeho blízkosti sa nachádza východiskový bod pešej turistickej trasy, vyznačenej žltou turistickou značkou na obľúbený Viniansky hrad (325,3 m n. m.).[2]
História
Obyvatelia Vinného nazývali toto územie Blaco (Malé Blato). Mappa Totius Terreni Possionum Vinna cum Banka (Mapa celého územia usadlostí Vinna a Banka) z roku 1789, znázorňuje toto územie ako lúku. V roku 1823 sa v písomných prameňoch spomína ako Blato slatinné (Blattzo Szlastsinszky), čo svedčí o tom, že tu bola neplodná močaristá pôda, nevhodná na poľnohospodárske účely. Preto tu koncom 19. storočia nechali Sztárayovci vybudovať rybník a to prehradením terénnej depresie a privedením vody z Vinianskeho potoka. V roku 1882 sa o ňom, ako o novopostavenom rybníku, zmieňuje maďarský botanik Sándor Dietz. Český geograf a kartograf Karel Kuchař tento rybník v roku 1932 nesprávne zaradil medzi „reliktné jazerá prirodzené hradené“, preto ho nesprávne pomenoval ako „Jazero Vinná“, namiesto „Rybník Vinná“. Tento názov sa používa dodnes v podobe Vinianske jazero. Historik Martin Molnár predpokladá, že sa práve tu nachádzala aj zaniknutá dedina Blatá (Blaccza).
Prístup
Značkované trasy
- po značke z obce Trnava pri Laborci cez Viniansky hrad, trvanie: ↑ 2:20 h, ↓ 2:00 h
Z rekreačných stredísk Zemplínskej šíravy
- po značke z rekreačného strediska Medvedia hora v severnej časti Zemplínskej šíravy cez rázcestie Pod Senderovom, trvanie: ↑ 0:45 h, ↓ 0:45 h
- po značke z rekreačného strediska Kamenec v severnej časti Zemplínskej šíravy, trvanie: ↑ 0:50 h, ↓ 0:45 h
Referencie
- Názvy vodných nádrží [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-10-11, [cit. 2019-09-27]. Dostupné online.
- Turistická mapa 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava 1 : 50 000. 6. vyd. Kynceľová : VKÚ Harmanec, s. r. o., 2019. ISBN 978-80-8144-220-9.
Literatúra
Externé odkazy
- Poloha na turistickej mape
- Poloha na turistickej/cykloturistickej mape
- Turistická mapa Karpatská turistická cesta, časť 1 (Aurius, 2013), časť 2 (v súborovom formáte PDF)