Oradea

Oradea (hist. slovenský názov Veľký Varadín; maď. Nagyvárad; nem. Großwardein) je mesto v Rumunsku, v župe Bihar (BH) v Sedmohradsku. V meste žije 196 367 obyvateľov (podľa sčítania v roku 2011).

Oradea
maď. Nagyvárad
slov. Veľký Varadín
mesto (oraș)
Radnica
Vlajka
Erb
Štát Rumunsko
Župa Bihar
Súradnice 47°3′5″S 21°56′25″V
Najvyšší bod
 - výška 249 m n. m.
Najnižší bod
 - výška 102 m n. m.
Rozloha 116,10 km² (11 610 ha)
Obyvateľstvo 196 367 (2011)
Hustota 1 691,36 obyv./km²
Primátor Ilie Bolojan (USL)
Časové pásmo VEČ
 - letný čas VELČ
PSČ 26564
Poloha mesta v Rumunsku
Poloha mesta v Rumunsku
Wikimedia Commons: Oradea
Webová stránka: www.oradea.ro
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Dejiny

Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1113. Dňa 24. februára 1538 tu Ferdinand I. a Ján Zápoľský podpísali mier.[1] Mesto bolo súčasťou Uhorského kráľovstva až do roku 1918 (s výnimkou tureckej okupácie). Po oslobodení od Turkov bolo barokovo prestavané. Od roku 1918 bolo súčasťou Rumunska. V období druhej svetovej vojny bolo okupované Maďarskom. Od roku 1944 je opäť súčasťou Rumunska a centrom župy Bihar. Počas socialistickej éry bola veľká časť mesta prestavaná po vzore ostatných veľkých rumunských miest. V meste žije početná maďarská menšina, a malá slovenská menšina.

Etymológia

Meno Oradea, alebo Orade v Bihárskom nárečí vzišlo z maďarského pomenovania mesta Varad, čo pravdepodobne vzniklo zo slov vár (maď. pevnosť, hrad) a sufixu da, ad vzišlého tiež z maďarčiny. Tento názov je pravdepodobne prvý zachovaný, pretože v historických dokumentoch sa mesto od prvej písomnej zmienky roku 1113 spomína pod názvami, ako Waradinum, Uaradinum a Varadinum.

Administratívne delenie
Administratívne delenie mesta

Od roku 2011 sa mesto delí na 30 okrskov (rum. cartier):

  • Orașul Nou
  • Subcetate
  • Dorobanților
  • Universității
  • Splaiul Crișanei
  • Olosig
  • Velența
  • Dimitrie Cantemir
  • Salca
  • Europa
  • Calea Aradului
  • Ioșia
  • Ioșia-Nord
  • Decebal-Dacia
  • Rogerius
  • Nicolae Iorga
  • Gheorghe Doja
  • Dragoș Vodă
  • Mihai Eminescu
  • Seleuș
  • Nufărul
  • Nicolae Grigorescu
  • Calea Sântandrei
  • Ioșia-Sud
  • Zona Industrială Vest
  • Episcopia Bihor
  • Oncea
  • Podgoria
  • Tokai
  • Zona Industrială Est

Demografia
Námestie Piața magnoliei v časoch socialistickej prestavby mesta a Ceaușescovho režimu
Národnostné zloženie (2011)
Rumuni
  
 67,58 %
Maďari
  
 23,07 %
Rómovia
  
 1,08 %
Nezistené
  
 7,48 %
Ostatné
  
 0,76 %
z celkového počtu 196 367 obyvateľov

Mesto je z určitého hľadiska multietnického charakteru, ako i celý región, v kategórii „Ostatné“ totiž môžeme nájsť Slovákov, Ukrajincov a Rusínov.

Náboženské zloženie (2011)
Rumunská pravoslávna cirkev
  
 55,79 %
Reformovaná kresťanská cirkev
  
 13,62 %
Rímskokatolícka cirkev
  
 9,16 %
Baptistická cirkev
  
 3,48 %
Letničné hnutie
  
 4,76 %
Grékokatolícka cirkev
  
 2,99 %
Nezistené
  
 8,19 %
Ostatné
  
 1,98 %
z celkového počtu 196 367 obyvateľov

Geografia

Polohopis

Nachádza sa ca 13 km od štátnej hranice medzi Maďarskom a Rumunskom. Je to právom jedno z najväčších centier regiónu, je to i významný dopravný uzol, pretože sa nachádza na dôležitej ceste a železnici v približne v rovnakej vzdialenosti medzi veľkými východo- a stredoeurópskymi mestami: Bukurešť (651 km), Viedeň (518 km), Budapešť (248 km), Praha (676 km). Mesto leží v údolí rieky Bystrý Kriš. Nad ním sa vypínajú Apusenské vrchy. Mesto je prístupné autobusom, autom, i vlakom. Nachádzajú sa tu 2 väčšie železničné stanice.

Vodstvo

Cez mesto pretekajú v prvom rade rieka Bystrý Kriš a termálne zohrievaná rieka Peța.

Klíma

Priemerné teploty v priebehu roka

Priemerné teploty vzduchu v jednotlivých mesiacoch roka
Časové obdobie Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec Ročne
1961-2003-1,7°0,5°5,2°10,8°16,2°19,1°20,8°20,4°15,9°10,7°5,3°0,2°10,3°

Doprava
Električka Siemens Ulf v historickom centre mesta

Mesto má dve veľké železničné stanice, spomenuté v časti „Polohopis“. hromadnú dopravu v rámci mesta zabezpečujú električky a autobusy. Všetky električkové linky sú okružné, všetky autobusové linky sa i vrátia po pôvodnej trase. Donedávna jazdili vo Veľkom Varadíne najmä električky ruskej výroby a z autobusov maďarské Ikarusy. Nedávno bol najmä z Eurofondov celý vozidlový park vymenený a dnes jazdia po meste električky značky Siemens, model ULF (pozri obrázok) V meste premáva 5 električkových a 18 autobusových liniek, vypísaných i s trasami nižšie.

Električkové linky

Linka 1R

Legenda
 Podul Rutier CFR
Bd. Dacia
Bd. Corneliu Coposu
Bd. Decebal
Piața Unirii
Parcul 1 decembrie
Bd. Gen. Magheru
Bd. Republicii
Piața București - Gara de Nord
Str. Olimpiadei
Bd. Corneliu Coposu
Bd. Dacia
Podul Rutier CFR

Linka 3R

Legenda
 Nufărul
Bd. D. Cantemir
Piața Cetate
Parcul 1 decembrie
Bd. Gen. Magheru
Bd. Republicii
Piața București - Gara de Nord
Str. Olimpiadei
Bd. Decebal
Piața Unirii
Parcul 1 decembrie
Bd. D. Cantemir
Nufărul

Linka 2

Legenda
 Nufărul
Bd. D. Cantemir
Piața Cetate
Parcul 1 decembrie
Piața Unirii
Calea Aradului
Str. Aviatorilor
Str. Lipovei
Str. Lipovei II
Str. Aviatorilor
Calea Aradului
Piața Unirii
Nufărul

Linka 1N

Legenda
 Podul Rutier CFR
Bd. Dacia
Bd. Corneliu Coposu
Str. Olimpiadei
Piața București
Bd. Republicii
Bd. Gen. Magheru
Parcul 1 decembrie
Piața Unirii
Bd. Decebal
Bd. Corneliu Coposu
Bd. Dacia
Podul Rutier CFR

Linka 3N

Legenda
 Nufărul
Bd. D. Cantemir
Piața Cetate
Parcul 1 decembrie
Piața Unirii
Bd. Decebal
Str. Olimpiadei
Piața București - Gara de Nord
Bd. Republicii
Bd. Gen. Magheru
Parc 1 decembrie
Piața Cetate
Nufărul

Autobusové linky

„>>“ značí, že autobus sa otočí

  • Linka 10: Str. Seleușului (Complex Velența) - Piața Devei - Henrik Ibsen >> Henrik Ibsen - Piața Devei - Str. Seleușului (Complex Velența)
  • Linka 11: Gara Centrală - Gara Episcopia >> Gara Episcopia - Gara Centrală
  • Linka 12: Nufărul - Piața Unirii >> Piața Unirii - Nufărul
  • Linka 13: Aleea Gojdu - Parc 1 decembrie - Spit. Județean - Gh. Doja >> Gh. Doja - Spit. Județean - Parc 1 decembrie - Aleea Gojdu
  • Linka 14: Universitate C.L. - Piața Unirii - Podului >> Podului - Piața Unirii - Universitate C.L.
  • Linka 15: Parc 1 decembrie - Podgoria >> Podgoria - Parc 1 decembrie
  • Linka 16: Piața 1 decembrie - Romeur - Metro >> Metro - Romeur - Piața 1 decembrie
  • Linka 17: Pod C.F.R. - B-dul Dacia - Maternitate - Complex Seleusului >> Complex Seleusului - C.Civic - B-dul Dacia - Pod C.F.R.
  • Linka 18: Gara Centrală - Bihorului Pod >> Bihorului Pod - Gara Centrală
  • Linka 19: Carrefour Era - Dacia Pasaj >> Dacia Pasaj - Carrefour Era
  • Linka 20: Nufărul - Auchan >> Auchan - Nufărul
  • Linka 21N: Auchan - Cazaban - St.cel Mare - B-dul Dacia - Transilvaniei - B-dul Decebal - Calea Aradului - Auchan
  • Linka 21R: Auchan - Calea Aradului - B-dul Decebal - B-dul Dacia - St. cel Mare - Cazaban - Auchan
  • Linka 22: Gara Centrală - Real II >> Real II - Gara Centrală
  • Linka 23: Carrefour Era - Piața Cetății >> Piața Cetății - Carrefour Era
  • Linka 24: Pod C.F.R. - Macon >> Macon - Pod C.F.R.
  • Linka 25: Piata Cetatii - Cartier Grigorescu >> Cartier Grigorescu - Piata Cetatii

Osobnosti mesta

Partnerské mestá

Referencie
  1. KOVÁČ, Dušan, et al. Kronika Slovenska : od najstarších čias do konca 19. storočia. Bratislava : Fortuna Print, 1998. 616 s. ISBN 80-7153-174-X. S. 221.

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oradea

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.