Apusenské vrchy

Apusenské vrchy (-slovenský normovaný názov; iné názvy: Apuseni [1], Apuseny, Západné vrchy[2], Západorumunské vrchy, jazykovo nevhodne: Apusenské hory, Západné hory, ďalšie názvy pozri pod Carpații Occidentali; rum. Munții Apuseni [doslova: "západné vrchy"] alebo nepresne Bihor) je rozsiahly systém viacerých horských masívov v Rumunsku, ktorý je spravidla zaraďovaný ako súčasť Karpát. Apusenské vrchy dotvárajú typický charakter Sedmohradska.

Munții Apuseni
Pohorie
Kaňon Cheile Turului
Štát Rumunsko
Najvyšší bod Cucurbăta Mare
 - výška 1 847 m n. m.
Rozloha 20 000 km² (2 000 000 ha)
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Apusenské vrchy (bez Dealurile Crișanei)
Apusenské vrchy (bez Dealurile Crișanei)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Geografické vymedzenie

Severnú hranicu tvoria severné okraje pohorí Munții Plopiș a Bukové vrchy (Munții Meseșului), teda zhruba mestá Marghita a Jibou. Územie na sever od tejto hranice, t.j. územie medzi Bukovými vrchmi a severne od nich ležiacou časťou Východných Karpát má v deleniach špecifické postavenie, často sa zaraďuje ako severná časť Dealurile Crișanei (a tie sa zas niekedy považujú za súčasť Apusenských vrchov, čo značne posúva severnú hranicu Apusenských vrchov na sever) alebo ako súčasť Transilvánskej kotliny (Týmto a priľahlým územím sa z tektonickej stránky zaoberá aj napríklad tento článok: [3]). Ešte zvláštnejšie postavenie v rámci spomínaného špecifického územia zaujímajú malé severné jednotky Depresiunea Șimleului a/alebo susedný vrch Culmea Șimleului, ktoré sa niekedy zaraďujú ako súčasť Apusenských vrchov oddelene od ostatnej časti spomínaného špecifického územia.

Západná hranica Apusenských vrchov prebieha v užšom zmysle po západnom okraji pohorí Munții Zarănd, Munții Codru-Moma, Munții Padurea Craiului a Munții Plopiș (Muntele Șes). Apusenské vrchy v takom prípade hraničia (v závislosti od systému) s jednotkou Dealurile Crișanei alebo s Panónskou panvou. V širšom zmysle do Apusenských vrchov patrí aj jednotka Dealurile Crișanei, potom západná hranica prebieha trochu západnejšie než v predchádzajúcej vete a Apusenské vrchy hraničia jednoznačne s Panónskou panvou.

Východnú hranicu Apusenských vrchov tvorí Transilvánska kotlina (presnejšie v severovýchodnej časti približne línia Jibou - Buciumi - Kluž - Turda a v juhovýchodnej časti hranica prebieha kúsok západne od rieky Mureš).

Južnú hranicu tvorí rieka Mureš.

Zaradenie

Apusenské vrchy sa zaraďujú:

  • buď v rámci Karpát:
    • ako súčasť Carpații Occidentali (t.j. Západorumunských Karpát) alebo
    • ako súčasť spoločnej jednotky s Transilvánskou kotlinou[4] alebo
    • ako súčasť Východných Karpát[5] alebo
    • ako samostatná jednotka na rovnakej úrovni s Južnými Karpatmi, Východnými Karpatmi a pod.[6]
  • alebo ako samostatný útvar mimo Karpát a mimo Panónskej panvy[7][8]

Geologická charakteristika

Najvyšším vrcholom je Cucurbăta Mare vysoký 1847 m. Pohorie tvorí viacero hrebeňov a menších masívov. Rozloha Apusenských vrchov je 20 000 km². Asi polovicu masívu tvoria vápencové, často veľmi skrasovatené oblasti. Hojné sú aj ílovité bridlice, ruly, žula, ale aj sopečné horniny. Najvyšším bodom je Cucurbata Mare (1847 m) v pohorí Bihorské vrchy. Ďalšie významné horské celky sú Munții Vlădeasa, Gilău, Trascău, Zarănd a Sedmohradské rudohorie. Menej významné sú Muntele Seș, Bukové vrchy (Munții Meseșului), Munții Codru-Moma alebo Padurea Craiului.

Obce a osídlenie oblasti

V samotných Apusenských vrchoch sa nenachádza veľa väčších miest. Prevažuje vidiecke osídlenie a kopanice. Oblasť sa tradične orientuje na poľnohospodárstvo a chov hospodárskych zvierat. Najväčšie mestá sú: Kluž, Alba Iulia, Deva, Brad, Aleșd, Zălau, Aiud, Turda, Beiuș a Abrud. Väčšina z nich sa nachádza po obvode vrchov. Najhlbšie v horstve sú mestá Abrud, Beiuș a Brad.

Delenie

Podľa V. Krála

Autor uvádza Apusenské vrchy len ako integrálnu súčasť Západorumunských Karpát (severne od rieky Mureš v jeho členení leží prvých 10 položiek zoznamu) - pozri v článku Carpații Occidentali (v širšom zmysle)

Podľa J. Kondrackého

Apusenské vrchy:

  • Masivul Bihor
  • Munții Mureșului
  • Munții Crișului
    • Munții Codru
    • Depresiunea Beiuș
    • Pădurea Craiului
    • Depresiunea Vad
  • Munții Seș-Meseșului

Podľa geomorfologického členenia Rumunska G. Poseu [9]

Carpații Apuseni:

  • Munții Arieșului (Masivul Central Apusean)
    • Munții Vlădesei
    • Munții Gilău – Muntele Mare
    • Bihorské vrchy (Masivul Bihor/Culmea Bihariei)
    • Depresiunea Brad-Hălmagiu
  • Munții Mureșului
  • Munții Osteanei
    • Bukové vrchy (Munții Meseș)
    • Munții Plopiș (Muntele Șes)
    • Înșeuarea Osteana
  • Munții Pădurea Craiului
  • Munții Codru-Moma
    • Munții Codru
    • Masivul Moma
    • Munții Miseșului

Referencie
  1. Karpaty in: Encyklopédia Slovenska
  2. Transylvánska vysočina in: Mariot, P. et al.: Malá encyklopédia zemepisu sveta, 1977, str. 494
  3. Mac, I.: Tectogeomorphologic Geometamorphoses in Northwestern Romania - the Silvania Mountains
  4. napr. J. Kondracki
  5. Karpaty in: Pyramída - encyklopedický časopis moderného človeka, str. 1852 (tabuľka hore), 1976
  6. napr. G. Posea
  7. Hevesi, A., 2001: A Kárpát-Medence és a Kárpátok Természetföldrajzi tájtagolásáról. Földrajzi Konferencia, Szeged 2001.
  8. takto (nejasne) asi aj Karpaty in: Pyramída - encyklopedický časopis moderného človeka, str. 1852 (mapka dole), 1976
  9. Posea, G.:GEOMORFOLOGIA ROMÂNIEI RELIEF – TIPURI, GENEZĂ, EVOLUŢIE, REGIONARE, 2005

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.