Ľvov

Ľvov (ukr. Львів – Ľviv; poľ. Lwów; rus. Львов – Ľvov; nem. Lemberg; lat. Leopolis) je najväčšie mesto západnej Ukrajiny, kultúrne, ekonomické a správne stredisko Ľvovskej oblasti. Leží pri hraniciach s Poľskom (cca 65 km). Od novembra roku 1918 do septembra roku 1939 patrilo do Poľska. Historické centrum mesta patrí do Svetového dedičstva UNESCO.

Svetové dedičstvo UNESCO
Ľvov
(Львів – Ľviv)
mesto
staré mesto
Vlajka
Erb
Štát Ukrajina
Oblasť Ľvovská oblasť
Nadmorská výška 296 m n. m.
Súradnice 49°51′00″S 24°01′00″V
Rozloha 171,01 km² (17 101 ha)
Obyvateľstvo 726 772 (2018)
Hustota 4 249,88 obyv./km²
Vznik 13. storočie
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
PSČ 79000
Telefónna predvoľba +380 32(2)
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov L'viv – the Ensemble of the Historic Centre
Typ pamiatky kultúrna
Rok 1998 (#22)
Číslo 865
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ii, v
Poloha mesta v Ukrajine
Poloha mesta v Ukrajine
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

História

Mesto Ľvov založilo v roku 1250 knieža Daniel Romanovič (Haličský), ktorý ho nazval podľa svojho syna Leva. V roku 1349 ho dobyli poľské vojská kráľa Kazimíra III. Veľkého a odvtedy sa mesto stalo jedným zo stredísk poľskej kultúry a vzdelanosti. Postupne v ňom prevládli obyvatelia poľského pôvodu a rímskokatolíckeho náboženstva. Usádzali sa tu aj Nemci a Židia. V roku 1649 a 1655/1656 ho obliehali ukrajinskí kozáci Bohdana Chmeľnyckého a dvakrát ho obliehali aj švédske vojská (1656, 1704). V roku 1772 sa po prvom delení Poľska stalo súčasťou habsburskej monarchie (Rakúska). V rámci Rakúska mala Halič určitú formu autonómie a stala sa centrom poľského a ukrajinského národného života a kultúry. Práve v tomto čase sa obyvatelia Haliče kultúrne vzdialili od svojich ukrajinských pravoslávnych bratov, ktorí žili v Ruskom impériu. V rokoch prvej svetovej vojny bolo mesto krátko obsadené ruskou cárskou armádou a neskôr boľševickou armádou. Po porážke Rakúska a boľševického Ruska 1. novembra 1918 Ľvov sa stal hlavným mestom Západoukrajinskej ľudovej republiky. Potom – súčasťou obnoveného Poľského štátu (1919 – 1939), stalo sa tretím najväčším mestom Poľska. V rokoch 1939 až 1941 bolo súčasťou Sovietskeho zväzu a v rokoch 1941 až 1944 sa stalo časťou Generálneho gouvernementu (okupovaného nacistami). V tomto čase bolo aj strediskom ukrajinských nacionalistov, ktorí sa snažili o nezávislosť Ukrajiny od Sovietskeho zväzu, Nemecka i Poľska (banderovci). V roku 1944 sa mesto opäť stalo súčasťou Sovietskeho zväzu (Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky). Bolo vysťahované väčšinové poľské obyvateľstvo a do mesta sa hromadne prisťahovali Ukrajinci a čiastočne aj Rusi. Od roku 1991 je Ľvov súčasťou nezávislej Ukrajiny.

Administratívne členenie

Ľvov je rozdelený na 6 správnych obvodov („rajónov“):

  • Halyckyj (Галицький)
  • Zaliznyčnyj (Залізничний)
  • Lyčakivskyj (Личаківський)
  • Sychivskyj (Сихівський)
  • Frankivskyj (Франківський)
  • Ševčenkivskyj (Шевченківський)

Obyvateľstvo

Etnické zloženie

Väčšinu obyvateľstva podľa sčítania obyvateľstva v roku 2002 tvorili Ukrajinci. Ich percentuálny podiel predstavoval 88,1 % obyvateľov mesta. Ukrajinskú väčšinu získal Ľvov po likvidácii židovskej komunity počas nacistickej okupácie a odsune poľskej komunity po roku 1945. V roku 1931 tvorili Poliaci až 63,5 % obyvateľov mesta a Ľvov bol po Varšave a Krakove tretím najväčším poľským mestom. Dnes žije v meste veľmi málo Poliakov (0,9 %). V meste žijú aj Rusi (8,9 %) a Bielorusi (0,4 %). Malé komunity predstavujú aj Židia (0,3 %) a Arméni (0,1 %). V roku 1931 bol v meste aj vysoký počet obyvateľov židovského pôvodu. Predstavovali 24,1 % obyvateľov mesta.

Náboženské zloženie

Po náboženskej stránke žije veľká časť obyvateľov, ktorá sa hlási k Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi (zjednotenej s Rímom, uniati). Predstavujú asi 35 % obyvateľov mesta a Ľvov patrí k tradičným baštám gréckych katolíkov na Ukrajine. Pravoslávnych, ktorí patria pod patriarchát Kyjev je asi 9 %[chýba zdroj] a pravoslávnych patriacich pod patriarchát Moskva je asi 11,5 %[chýba zdroj]. K rímskym katolíkom sa hlási asi 6 % obyvateľov. Malé skupiny tvoria aj baptisti, Svedkovia Jehovovi, pentekostalisti, židia, moslimovia, či príslušníci arménskej gregoriánskej cirkvi. Preto je v meste veľa chrámov rôznych vierovyznaní. Časť obyvateľstva nevyznáva nijaké náboženstvo.

Vývoj počtu obyvateľov v meste Ľvov
Rok 1600 1835 1900 1939 1962 1989 2000 2007 2011 2014 2018
Počet obyvateľov 25 000 75 000 160 000 340 000 447 000 775 000 763 300 735 000 760 026 729 038 726 772

Historické pamiatky

V meste Ľvov sa nachádza veľké množstvo chrámov cirkví rôznych vierovyznaní. V tomto meste sa akoby stretával západný rímskokatolícky svet reprezentovaný silnou poľskou komunitou s východným gréckokatolíckym a pravoslávnym svetom ukrajinského obyvateľstva. Až do vysídlenia Poliakov po druhej svetovej vojne tu existovalo mnoho rímskokatolíckych chrámov. Dnes je z nich iba málo v rukách rímskych katolíkov, pretože príslušníkov tohto náboženstva tu žije v porovnaní sa stavom z roku 1930 oveľa menej. Preto bývalé rímskokatolícke chrámy sú v rukách gréckokatolíckej, pravoslávnej alebo iných cirkví. V minulosti bolo v meste aj veľa funkčných synagóg. Po likvidácii židovského obyvateľstva ich zostalo iba torzo. Väčšina chrámov v meste patrí Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi (zjednotenej s Rímom, uniati) alebo Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (patriarcháty Kyjev i Moskva).

Osobnosti mesta

Partnerské mestá

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľvov

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.