Aleșd
Aleșd (slov. Alešď,[1] maď. Elésd) je mesto v Bihárskej župe v Rumunsku, asi 38 km od Veľkého Varadínu. V roku 2011 tu žilo 10 066 obyvateľov, prevažne Rumunov, ale s významnou menšinou rumunských Slovákov. Súčasťou mesta sú dediny Peštiš[2] (rum. Peștiș), Pădurea Neagră (slov. Bystrá, alebo Čierna Hora[1]) a Tinăud.
Aleșd | |||
slov. Alešď maď. Elésd | |||
mesto (oraș) | |||
![]() Rímskokatolícky kostol v Alešdi | |||
|
|||
Štát | ![]() | ||
---|---|---|---|
Župa | ![]() | ||
Súradnice | 47°3′26″S 22°23′49″V | ||
Rozloha | 71,95 km² (7 195 ha) | ||
Obyvateľstvo | 10 066 (2011) | ||
Hustota | 139,9 obyv./km² | ||
Primátor | Zeno Țipțer (PNL) | ||
Časové pásmo | VEČ | ||
- letný čas | VELČ | ||
PSČ | 26699 | ||
![]() Poloha mesta v Rumunsku ![]() Poloha mesta v Rumunsku
| |||
Wikimedia Commons: Alesd | |||
Webová stránka: www.alesd.ro | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Geografia
Mesto je situované v kotline Vad-Borod, pod pohorím Munții Plopiș, okolité vrchy sú porastené prevažne bukovými lesmi. Pretína ho hlavná železničná trať, Oradea – Bukurešť.
História
Osud mesta v jeho začiatkoch úzko súvisel s pevnosťou Piatra Șoimului, nachádzajúca sa na kopci neďaleko mesta. Prvá písomná zmienka o pevnosti je z roku 1306, no vtedy už táto existovala. Mesto sa prvýkrát spomína v roku 1290 ako Villa Elesd. Roku 1711 bola pevnosť vyhodená do vzduchu rakúskymi cisárskymi vojskami. Roku 1904 sa mesto zmietalo v roľníckych povstaniach proti zákonom z Bukurešti, ktoré však boli krvavo potlačené. Roku 1968 získava definitívne štatút mesta.
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie
Národnostné zloženie (2011) | ||||
---|---|---|---|---|
Rumuni | 6134 | |||
Maďari | 1558 | |||
Rómovia | 1213 | |||
Slováci | 622 | |||
Nezistené | ||||
Ostatné | 32 | |||
z celkového počtu 10066 obyvateľov |
Slovenská menšina sa v meste ocitla v rámci vnútornej kolonizácie v 60-tych rokoch z lazov v okolí, kde nebola práca a tak sa obyvatelia sťahovali do nižšie položených oblastí s lepšou infraštruktúrou.[3] V meste sa nachádza materská škola s vyučovacím jazykom slovenským.[4]
Náboženské vyznanie
Náboženské vyznanie (2011) | ||||
---|---|---|---|---|
Rumunská pravoslávna cirkev | 4778 | |||
Reformovaná kresťanská cirkev | 1012 | |||
Rímskokatolícka cirkev | 1825 | |||
Letničné hnutie | 931 | |||
Babtistická cirkev | 781 | |||
Nezistené (bez vyznania) | 538 | |||
Ostatné | 194 | |||
z celkového počtu 10066 obyvateľov |
Osobnosti
- Adrian Merka, zástupca slovenskej a českej menšiny v dolnej komore Rumunského parlamentu
Partnerské mestá
Galéria
- Kostol reformovanej cirkvi
- Pravoslávny kostol
- Gréckokatolícky kostol
- Baptistická modlitebňa
- Hotel Erzsebet
- Létaiovský dom
- Železničná stanica
Referencie
- Zoznam slovenských názvov obcí v Rumunsku dostupné online
- Slovenské vžité názvy obcí európskych krajín, v ktorých žijú Slováci ako národnostná menšina [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, [cit. 2020-06-22]. Dostupné online.
- portál o Slovákoch v Rumunsku
- PRÍVAROVÁ, Vilma. Informácia o školstve a vzdelávaní Slovákov žijúcich v jednotlivých krajinách so štatútom národnostnej menšiny – Materiál pre výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. [online]. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, [cit. 2020-06-28]. Dostupné online.
- Partnerské mestá mesta Stará Ľubovňa dostupné online
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Aleșd na rumunskej Wikipédii.