Borod

Borod je obec v Bihárskej župe v Rumunsku. Nachádza sa na severovýchode župy a pozostáva z piatich dedín: Borod (sídlo obce), Borozel, Cetea, Cornițel, Šarany[1] (rum. Șerani) a Valea Mare de Criș.

Borod
Obec
Okolie dediny Cetea
Štát Rumunsko
Župa Bihárska župa
Dediny Borod, Borozel, Cetea, Cornițel,
Șerani, Valea Mare de Criș.
Rozloha 105,62 km² (10 562 ha)
Obyvateľstvo 3 843 (2011)
Hustota 36,39 obyv./km²
Starosta Sorin-Petru Sarca (PDL)
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
PSČ 27560
Poloha obce v rámci Bihárskej župy
Poloha obce v rámci Bihárskej župy
Webová stránka: Primaria Borod
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Demografia

Národnostné zloženie (2011)
Rumuni
 
80,48 %
Slováci
 
11,26 %
Rómovia
 
6,16 %
Nezistené
 
1,66 %
Ostatné
 
0,41 %
z celkového počtu 3843 obyvateľov

Slovenská menšina sa do obce dostala v rámci vnútornej kolonizácie najmä v 40. rokoch minulého storočia, keď sa Slováci sťahovali z vyššie položených obcí, kde nebola práca do dolín. Tu však veľká časť slovenského obyvateľstva, keďže žili oddelene od zvyšku slovenskej komunity asimilovala a splynula s miestnym obyvateľstvom. Preto sa tu dnes k slovenskej národnosti hlási pomerne malá časť obyvateľstva, hlavne v dedine Šarany,[2] kde žilo v roku 2002 – 468 Slovákov zo 498 v celej obci.[3] V Šaranoch sa nachádza aj základná osemročná škola a materská škola s vyučovacím jazykom slovenským.[4]

Náboženské zloženie (2011)
Rumunská pravoslávna cirkev
 
72,26 %
Rímskokatolícka cirkev
 
11,44 %
Letničné hnutie
 
9,54 %
Grékokatolícka cirkev
 
1,27 %
Nezistené
 
4,08 %
Ostatné
 
1,37 %
z celkového počtu 3843 obyvateľov

História

Prvýkrát sa spomína dedina Borod v registri zaplatených desiatkov z rokov 1291 - 1294. Osada Borod patrila pod obec Șinteu. V dokumentoch vystupuje pod názvami Magiarbarod, Magyarbarod, Nagybarod, Nagy Barod, Borodul Mare.

Turisticky atraktívne lokality

  • Nálezisko skamenelín v dedine Cornițel o rozlohe 0,01 ha.

Referencie

  1. Slovenské vžité názvy obcí európskych krajín, v ktorých žijú Slováci ako národnostná menšina [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, [cit. 2020-07-01]. Dostupné online.
  2. Portál o Slovákoch v Rumunsku - Šarany dostupné online
  3. Kokaisl P a kol. PO STOPÁCH SLOVÁKŮ VE VÝCHODNÍ EVROPĚ Praha, Nostalgie 2014. dostupné online
  4. PRÍVAROVÁ, Vilma. Informácia o školstve a vzdelávaní Slovákov žijúcich v jednotlivých krajinách so štatútom národnostnej menšiny - Materiál pre výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. [online]. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, [cit. 2020-06-28]. Dostupné online.

Pozri aj

Externé odkazy

Zdroj


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.