Siplak

Siplak alebo Siblak[1] (rum. Suplacu de Barcău, maď. Berettyószéplak) je obec v Bihárskej župe v Rumunsku. Skladá sa zo 6 častí: Suplacu de Barcău (sídlo obce, slov. Siplak), Borumlaca (slov. Borumlak[1] alebo Boromolak[2]), Dolea, Foglaș (slov. Foglaš[1] alebo Fogaš[2]), Valea Cerului (slov. Čerpotor[1] alebo Čerpotok[2]) a Vâlcelele (slov. Ritoblaga[2]). Obec sa nachádza v masíve Sedmohradského rudohoria. Obec je významným sídlom rumunských Slovákov. Ako vyslaný učiteľ z Česko-Slovenska tu pôsobil Rudolf Dočolomanský, otec herca Michala Dočolomanského.

Siplak
rum. Suplacu de Barcău
obec
Štát Rumunsko
Župa Bihárska župa
Dediny Suplacu de Barcău (sídlo obce),
Borumlaca, Dolea, Foglaș,
Valea Cerului, Vâlcelele
Súradnice 47°14′43″S 22°30′6″V
Rozloha 44,48 km² (4 448 ha)
Obyvateľstvo 4 356 (2011)
Hustota 97,93 obyv./km²
Starosta Tivadar Nicolae (PNL)
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
Telefónna prevoľba 31262
Poloha mesta v Rumunsku
Poloha mesta v Rumunsku
Webová stránka: Primaria Suplacu de Barcău
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Demografia
Národnostné zloženie (2011)
Rumuni
  
 32,87 %
Maďari
  
 31,47 %
Rómovia
  
Slováci
  
 18,41 %
Nezistené
  
 1,9 %
Ostatné
  
 0,06 %
z celkového počtu 4356 obyvateľov

V obci žilo roku 2002 934 Slovákov, z toho 427 v Čerpotoku, 158 v Ritoblage, 157 vo Fogaši, 146 v Borumlaku a 45 v Siplaku. Slováci prišli najprv do dediny Borumlak, roku 1790 z Gemera a Zemplína, čím sa tento radí medzi najstaršie slovenské obce v Rumunsku. Ostatné boli Slovákmi osídlené neskôr v rámci vnútornej kolonizácie.[3]

Kultúra

Roku 1938 tu Rudolf Dočolomanský vytesal 2 m vysokú sochu Krista, insitnú kópiu Rio de Janeirského Ježiša Vykupiteľa. Na jej podstavci je vyryté: „Za pokoj vo svete. Pre pokoj sveta.“ Čerpotok je jedna z najvýznamnejších slovenských obcí v Rumunsku. Nachádza sa tu sídlo oblastnej organizácie Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, každoročne v polovici mája sa tu organizuje najväčšia rumunská prehliadka slovenských mládežníckych folklórnych súborov a premýšľa sa o vybudovaní múzea slovenskej dediny – skanzenu, ktorý by sa do tohoto prostredia určite hodil.[3]

Osobnosti

Referencie
  1. Slovenské vžité názvy obcí európskych krajín, v ktorých žijú Slováci ako národnostná menšina [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, [cit. 2017-03-13]. Dostupné online.
  2. Zoznam slovenských názvov obcí v Rumunsku dostupné online
  3. Portál o Slovákoch v Rumunsku dostupné online

Zdroje

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.