Dominik Tóth

Za kňaza ho 12. júna 1949 vysvätil v Bratislave biskup Michal Buzalka. Do roku 1952 pôsobil ako kaplán v Komárne. Od roku 1952 do roku 1964 bol ceremoniárom biskupského úradu v Trnave. Od roku 1964 do roku 1973 pôsobil ako správca farnosti v Plaveckom Petri, Leviciach a Dunajskej Lužnej. V roku 1973 mu štátna moc odobrala súhlas na vykonávanie kňazského povolania a až do roku 1977 bol mimo pastorácie. Kňazské povolanie začal opätovne vykonávať v roku 1977, odkedy pôsobil ako kaplán vo Vrábľoch. V období 1981 – 1989 bol správcom farnosti Dolný Pial. 15. decembra 1989 bol arcibiskupom Jánom Sokolom vymenovaný za generálneho vikára.

17. marca 1990 ho pápež sv. Ján Pavol II. vymenoval za pomocného biskupa Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy a za titulárneho biskupa ubabského. Krátko po tomto menovaní navštívil v Ríme pápeža sv. Jána Pavla II. a prosil ho, aby toto menovanie zrušil, nakoľko jeho vek sa priblížil k 65 rokom. Svätý Otec ho však povzbudil, aby menovanie prijal a tak 16. apríla 1990 spolu s Vladimírom Filom, tiež novovymenovaným pomocným biskupom, prijal biskupskú konsekráciu v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave. Ich hlavným svätiteľom bol arcibiskup Ján Sokol. Za biskupské motto si zvolil: Per Mariam ad Jesum (Cez Máriu k Ježišovi).

22. októbra 2002 biskup Dominik Tóth spolu s pomocným biskupom Štefanom Vrablecom a arcibiskupom Jánom Sokolom cestovali autom na 43. zasadanie Konferencie biskupov Slovenska v Spišskej Kapitule. Pri obci Bučany pri Trnave v smere do Piešťan došlo k dopravnej nehode pri ktorej arcibiskup Ján Sokol utrpel ľahšie zranenia hlavy a biskup Dominik Tóth a Štefan Vrablec utrpeli stredný a ťažší stupeň zranenia končatín a zlomeniny rebier. [3]

Po 14 rokoch aktívnej biskupskej služby sa vzdal úradu z dôvodu dosiahnutia 75. roku života. Dňa 2. mája 2004 s arcibiskupom Jánom Sokolom, apoštolským nunciom Henrykom Nowackim, vysvätil nových pomocných biskupov Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, kňaza Jána Oroscha, neskoršieho arcibiskupa v Trnave a Stanislava Zvolenského, neskoršieho arcibiskupa v Bratislave.[4]

Od 2. mája 2004 bol emeritným pomocným biskupom Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy.

Odvtedy žil na zaslúženom odpočinku najprv v priestoroch Arcibiskupského úradu v Trnave, neskôr, po odchode z Trnavy, v kláštore rehole verbistov v Nitre. Pravidelné sa zúčastňoval tzv. Fatimských I. sobôt v mesiaci v Národnej Bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne, slávením svätých omší na pútiach a udeľovaním sviatosti birmovania.

Dňa 3. marca 2013 získal čestné občianstvo mesta Trnava.[5]

• 18. apríla 2015 koncelebroval svätú omšu s kardinálom Jozefom Tomkom v Martine-Severe pri príležitosti 40. výročia založenia Rodiny Nepoškvrnenej.[6]
• Pri príležitosti 25. výročia biskupskej vysviacky celebroval 19. apríla 2015 slávnostnú svätú omšu v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave.[7]
• V piatok 1. mája 2015 vycestoval na 57. Medzinárodnú púť Maltézskeho rádu do Lúrd.[8]

Zomrel v sobotu 16. mája 2015 vo veku 89 rokov, v 65. roku kňazskej služby a 25. roku biskupskej služby, po krátkodobom akútnom zhoršení zdravotného stavu vo Fakultnej nemocnici v Nitre. Posledná rozlúčka bola v piatok 22. mája 2015 v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave. Smútočné spoločenstvo vzdalo poslednú úctu biskupovi Dominikovi pred zádušnou svätou omšou spoločnými modlitbami posvätného ruženca a litániami. Viacerí pristúpili i k vystavenej rakve, pri ktorej stáli v tichosti a v modlitbe. Neďaleko od nej boli uložené fotografia a osobné veci biskupa Tótha – mitra i štóla, kalich a paténa. Pochovaný je v rodnej dedine v Kostolnom Seku, v hrobke pod vežou Kostola Božieho milosrdenstva.

• Ján Orosch, trnavský arcibiskup: „Otec Dominik bol naším duchovným učiteľom viery a dôvery v Pána. Príkladný život, duchovný, intelektuálny rast, príťažlivá a úprimná nábožnosť, ako aj sebadisciplína, boli najúčinnejšími prostriedkami, ktorými formoval nielen sám seba, ale aj všetkých, ktorí sme ho poznali.“[9]
• Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup: „Tak sa jednoducho a pravdivo dá nazvať život otca biskupa Dominika, ako život človeka, ktorý sa snažil byť otcom, duchovným otcom, aby vzbudzoval v iných ľuďoch dobro, pravdu, nádej, vieru, lásku.“[9]
• Mario Giordana, apoštolský nuncius: „Ako kňaz i biskup so skutočným apoštolským zápalom ohlasoval Božie slovo, vysluhoval sviatosti, ktoré sú prostriedkami k dosiahnutiu večného života. A neprestával konať skutky telesného a i duchovného milosrdenstva, na ktoré bol, ako všetci vieme, nesmierne bohatý."[9]