Štefan Vrablec

Z finančných dôvodov sa nedostal na štúdia teológie do Bratislavy, preto sa rozhodol ísť študovať do Nitry. Po prvom roku štúdia sa naskytla možnosť študovať v Ríme. Do kňazskej vysviacky bol ubytovaný v Pápežskom kolégiu Nepomucenum v Ríme.[1] V roku 1951 dosiahol licenciát z teológie a neskôr v roku 1956 doktorát z teológie na Lateránskej univerzite v Ríme. V roku 1963 pokračoval v štúdiu na Gregoriánskej univerzite v Ríme na Inštitúte spirituality.

Za kňaza bol vysvätený 23. decembra 1950 v Ríme arcibiskupom Luigim Tragliom. Na Slovensko sa nemohol vrátiť kvôli totalitnému systému v krajine a tak po kňazskej vysviacke pôsobí v Taliansku.

• 1951 – kaplán v Cesio Maggiore (Belluno – Taliansko)
• 1955 – správca farnosti v Goima di Zoldo (Belluno – Taliansko)
• 1957 – spirituál v kňazskom seminári v Chieti
• 1964 – spirituál v kňazskom seminári v Assisi
• 1967 – redaktor v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme
• 1993 – riaditeľ v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme

Pápežom sv. Jánom Pavlom II. bol 19. júna 1998 menovaný za pomocného biskupa Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy a za titulárneho biskupa Tasbaltského. Biskupskú vysviacku prijal 26. júla 1998 v Bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne z rúk nitrianskeho kardinála Jána Chryzostoma Korca, bratislavsko-trnavského arcibiskupa Jána Sokola a apoštolského nuncia na Slovensku Luigiho Dossenu. Za biskupské motto si zvolil Nech sa ti klania celá zem.

Dňa 2. mája 2004 sa stal emeritným pomocným biskupom Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. Na odpočinku žil najskôr v priestoroch Arcibiskupského úradu v Trnave, neskôr ho dal Róbert Bezák vysťahovať do Nitry. Podľa vyjadrení Bezáka, bol jeho predchodca, presťahovaný pre jeho vlasné dobro, keďže v Nitre bolo o neho lepšie postarané.

Zomrel 1. septembra 2017 vo večerných hodinách v 92. roku života, 68. roku kňazstva a 19. roku biskupskej služby v Kláštore Spoločnosti Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul v Nitre.[2] Posledná rozlúčka sa konala dňa 7. septembra 2017 najskôr v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave a v rodnej farnosti Závod, kde je aj pochovaný.

V roku 2002 mu prezident Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.