Katedrála svätého Jána Krstiteľa (Trnava)

Chrám bol vybudovaný v 17. storočia ako súčasť komplexu budov Trnavskej univerzity. Donátor kostola, palatín Mikuláš Esterházy, zveril jeho výstavbu talianskym majstrom Antoniovi a Pietrovi Spazzovi v roku 1629. Ešte nedokončený kostol bol vysvätený v roku 1637. Kostol neslúžil len duchovnému poslaniu, konali sa tu aj teologické rozpravy a promócie. Zaujímavosťou sú podzemné katakomby s hrobmi. Počiatky chrámu sú spojené s druhým príchodom jezuitov do Trnavy a ich činnosťou v rokoch 1615 – 1773.[3] Už v prvej polovici 18. storočia sa pravdepodobne uskutočnila oprava chrámových striech, pri ktorej bola odstránená sanktusová vežička, na strechu následne vrátená až pri rekonštrukcii v 90. rokoch 20. storočia.[3] V druhej polovici 19. storočia boli čiastočne opravené niektoré fresky. Generálna konzervácia chrámovej výzdoby sa začala uskutočňovať v roku 1942.[3] V rokoch 1958 – 1963 prebehla čiastočná reštaurácia bočných kaplniek a v rokoch 1970 – 1972 aj hlavného oltára. Po roku 1989 sa prvý raz pristúpilo ku komplexnému reštaurovaniu kostola.[3]

V roku 1977 pápež Pavol VI. ustanovil Trnavu za sídlo arcibiskupstva. O rok nato, v decembri 1978, bol chrám sv. Jána Krstiteľa ustanovený za katedrálu pápežom Jánom Pavlom II. Významným medzníkom v jeho existencii bola i návšteva pápeža Jána Pavla II. v roku 2003.[3] Po vzniku Bratislavskej arcidiecézy v roku 2008 trnavská katedrála prestala byť metropolitnou.

Chrám je prvou štýlovo a slohovo čistou sakrálnou stavbou raného baroka na Slovensku. Jednoloďový dvojvežový chrám s rovným uzáverom svätyne je orientovaný na západ a má dĺžku 61 metrov a šírku 28 metrov. Nad jeho hlavným portálom sa nachádza štít s figúrami sediacich anjelov a kamenný erb rodu Esterházyovcov. Pod esterházyovským erbom sa nachádza kamenný erb Trnavskej arcidiecézy používaný od roku 2011.

Interiér chrámu ohúri návštevníka svojou mohutnosťou a pestrosťou unikátnych malieb. Hlavný priestor zaklenujú valené klenby s lunetami, v kaplnkách po oboch stranách lode sú krížové klenby. Skvostom celého interiéru je kolosálny celodrevený hlavný oltár dokončený v rokoch 1637 až 1640, na realizácii ktorého sa popri viedenských majstroch B. Knillingovi a V. Knothovi podieľali V. Stadler z Trnavy a majster Ferdinand z Cífera. Oltár vysoký 20,3 metra a široký 14,8 metra je jeden z najväčších oltárov svojho druhu v Európe.

Maliarska a štukatérska výzdoba interiéru kostola je dielom talianskych umelcov G. B. Rossa, G. Torniniho a P. Contiho. Stropné fresky sú dielom severotalianskych majstrov F.I.Grafensteina a C.Ricchiho .[4] V minulosti sa nesprávne uvádzal ako autor stropných malieb viedenský maliar J. Gruber. Na ľavom pilieri chrámu sa nachádza ranobaroková kazateľnica z roku 1637, ktorá je dielom B. Knillinga a V. Stadlera.[5]

• 
  Pohľad z Invalidskej ulice
• 
  Pohľad z Invalidskej ulice
• 
  Celkový pohľad na priečelie
• 
  Interiér katedrály

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Katedrála svätého Jána Krstiteľa (Trnava)

• Mons. Viliam Judák: "Katedrála – matka chrámov v diecéze." In: Pútnik svätovojtešský : Kalendár na rok 2011. Zostavili Mária Vyskočová a Slavomír Ondica. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2010, s. 33-63. ročník 139 ISBN 978-80-7162-824-8 (s. 35, 48-49: "Katedrála svätého Jána Krstiteľa v Trnave")