Biskupský vikár

Biskupský vikár (lat. Vicarius Episcopalis) je v rímskokatolíckej cirkvi zástupca diecézneho biskupa pre určitú oblasť. Jeho obdobou v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi je synkel. Úrad biskupského vikára je zriadený aj v niektorých evanjelických cirkvách.

Heraldický erb biskupského vikára.
Je rovnaký ako u generálneho vikára, prepošta a iných, ak nositeľ nie je zároveň pomocným biskupom. Ak je biskupom, používa sa biskupský erb.

Tento cirkevný úrad bol zavedený Kódexom kánonického práva z roku 1983 (kánon 476). Biskupských vikárov môže byť v jednej diecéze i viac, na rozdiel od generálneho vikára však nemusí byť nutne v každej diecéze ustanovený. Biskupského vikára menuje slobodne diecézny biskup. Rovnako ako v prípade generálnych vikárov môže byť biskupským vikárom aj pomocný biskup. Funkcia biskupského vikára zaniká okamihom, keď sa biskupská stolica stane vakantnou (kánon 481).[1]

Biskupský vikár je tiež ordinárom a má rovnakú právomoc ako generálny vikár, ale len v určitej oblasti, napríklad:

• v určenej časti diecézy
• pre istý druh záležitostí
• pre veriacich určitého obradu
• pre určité spoločenstvo osôb