Avro Lancaster

Avro Lancaster bol štvormotorový bombardér používaný počas druhej svetovej vojny britským Kráľovským letectvom. Bol jedným z najvýznamnejších typov, ktoré počas vojny slúžili v RAF, a tvoril základ britského Bomber Command v druhej polovici vojny (dá sa povedať, že v tejto pozícii nahradil typ Vickers Wellington). Po prvýkrát bol bojovo nasadený v roku 1942, až ako posledný z trojice britských ťažkých štvormotorových bombardérov slúžiacich v Bomber Command (vedľa typov Short Stirling a Handley Page Halifax). Počas vojny bol nasadený takmer výhradne ako ťažký bombardér, v rámci Bomber Command (za vojny nebol nikdy bojovo použitý mimo Britské ostrovy, zostal iba vo výzbroji Bomber Command, jedného z Home Commands, teda tzv. „Domácich veliteľstiev“).

Lancaster

Avro Lancaster B Mk.I Pamätnej letky bitky o Britániu (Battle of Britain Memorial Flight) sprevádzaný stíhačkou Hurricane Mk.IIC
Typťažký bombardér
VýrobcaAvro
Metropolitan-Vickers
Armstrong Whitworth
Austin Motor Company
Vickers-Armstrongs
Victory Aircraft (Kanada)
KonštruktérRoy Chadwick
Prvý let9. januára 1941
Zavedený1942
Vyradený1963 (Kanada)
Hlavný používateľRoyal Air Force
Royal Canadian Air Force
Vyrobených7 377
Cena za kus£ 45–50 000 na začiatku
£ 1,3–1,5 miliónov v roku 2005
VariantyAvro Lancastrian
 Portál letectvo

Vznik a vývoj

Konštrukcia Lancasteru vychádzala z dvojmotorového bombardéra Avro 679 Manchester I, ktorý bol hendikepovaný nevyzretými a nedostatočne výkonnými motormi Vulture, ale pretože stroj mal inak dobré vlastnosti bolo rozhodnuté lietadlo prepracovať pre iné pohonné jednotky. U stroja bolo použité zväčšené krídlo (na pôvodný centroplán boli pripojené zväčšené vonkajšie časti) a stroj dostal štyri motory Rolls-Royce Merlin (prvý prototyp poháňali motory Merlin X). Nový typ, ktorý niesol továrenské označenie Type 683, spočiatku niesol meno Manchester III, to bolo neskôr zmenené na Lancaster Mk.I.

Lietadlá stavali aj firmy Vickers a Armstrong Whitworth a na konci vojny ich vyrábala aj firma Austin v Birminghame. 300 lietadiel verzie Mk.II bolo vyrobených s dvojhviezdicovými vzduchom chladenými motormi Bristol Hercules VI (neskôr vyrobené stroje dostali motory Hercules XVI). V Kanade sa vyrábala verzia Mk.X s motormi Merlin 28 (neskôr dostali motory Merlin 38 alebo Merlin 224), ktoré v licencii vyrábala automobilka Packard.

Operačné nasadenie
Lancaster zhadzuje bomby na Duisburg, 1944

Lancastery uskutočnili v rokoch 1942 – 1945 vyše 156 000 operačných letov a zvrhli okolo 608 000 anglických ton (angl. tona je 2240 libier, teda cca 1 016 kg) bômb. 3249 Lancasterov bolo stratených v boji. Aspoň 34 alebo 35 strojom sa podarilo dokončiť 100 a viac operačných letov! (Čo je veľmi ojedinelý výkon – napr. iba tri Halifaxy dosiahli „stovky“.) Jeden stroj dosiahol dokonca až 140 operačných letov a prežil vojnu, ale v roku 1947 bol zošrotovaný (zo „stovkových“ Lancasterov sa však jeden zachoval až do dnešných dní – je exponátom britského RAF Museum v Hendone, na okraji Londýna).

Medzi najslávnejšie akcie Lancasteru patrí Operácia Chastise, kedy boli prelomené dve priehrady v Porúrí, a potopenie bojovej lode Tirpitz. Na sklonku vojny sa počítalo s ich bojovým nasadením v Pacifiku (v rámci tzv. Tiger Force), ale k tomu už pre rýchly koniec vojny v Pacifiku nedošlo.

Dnes existujú dva letuschopné Lancastery. Jeden je v Anglicku a druhý sa nachádza v Kanade.

Verzie
Avro Lancaster B Mk.I
  • B Mk.I
  • B Mk.I (Special)
  • PR 1
  • B Mk.I (FE)
  • B Mk.II
  • B Mk.III
  • B Mk.III (Special)
  • ASR III/ASR 3
  • GR 3/MR 3
  • B Mk.IV
  • B Mk.V
  • B Mk.VI
  • B Mk.VII
  • B Mk.X

Špecifikácie (Lancaster B Mk.I)

Technické údaje
  • Posádka: 7
  • Dĺžka: 25,25 m
  • Rozpätie: 31,11 m
  • Výška: 5,97 m
  • Nosná plocha: 120,50 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 14 500 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 31 900 kg
  • Pohonná jednotka: 4 × kvapalinou chladený vidlicový dvanásťvalec Rolls-Royce Merlin XX, každý s výkonom 954,4 kW

Výkony
  • Maximálna rýchlosť: 455 km/h (vo výške 5 600 m)
  • Dolet: 2 650 km alebo až 4 200 km (s minimálnym nákladom bômb)
  • Dostup: 7 500 m
  • Stúpavosť: do výšky 6 100 m za 41,6 minúty
  • Plošné zaťaženie: 240 kg/m²
  • Výkon/hmotnosť: 130 W/kg

Výzbroj
  • 8 (resp. 10) guľometov Browning kalibru 7,7 mm, v troch (resp. štyroch) motoricky ovládaných streleckých vežiach
  • maximálne 6 400 kg bômb

Zdroj
  • Václav Němeček: Vojenská letadla (3), Naše vojsko, Praha, 1992 (vydání 3., upravené a doplněné), ISBN 80-206-0117-1

Iné projekty
Portál letectvo
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.