San Maríno

San Maríno (v slovenčine staršie: San Marino[1][2][3]; po taliansky: San Marino [vyslov: sanmaríno]), dlhý tvar Sanmarínska republika (staršie: Sanmarinská republika[3]), patrí medzi veľmi malé štáty Európy. Hlavné mesto je San Maríno.

O rovnomennom hlavnom meste pozri San Maríno (mesto).
Sanmarínska republika
Vlajka Znak
Národné motto:
Libertas (Sloboda)
Štátna hymna:
Inno Nazionale
Miestny názov  
 • dlhý(Serenissima) Repubblica di San Marino
 • krátkySan Marino
Hlavné mesto San Maríno
43°56′ s.š. 12°27′ v.d.
Najväčšie mesto San Maríno
Úradné jazyky taliančina
Štátne zriadenie
kapitáni regenti		 republika
Nicola Selva
Michele Muratori
Vznik 3. september 301
Susedia Taliansko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)		  
61,2 km² (190.)  
0 km² (0 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2005)
 • sčítanie (2005)
 • hustota (2005)		  
28 880 (188.)
28 880
472/km² (21.)
Mena Euro (€) (= 100 centov) (EUR)
Časové pásmo
 • Letný čas		 (UTC+1)
(UTC+2)
Medzinárodný kód SMR / SM
Medzinárodná poznávacia značka RSM
Internetová doména .sm
Smerové telefónne číslo +378
Gramotnosť: 100%

San Maríno je najmenšia republika a tretí najmenší štát v Európe a je piatym najmenším samosprávnym štátom na svete. Sanmarínska republika je pokojná enkláva ležiaca na východných svahoch Apenín. San Maríno nie je členom Európskej únie, no napriek tomu používa ako svoju menu euro. S Talianskom vytvorili colnú a menovú úniu.

Úradným jazykom je taliančina, aj napriek tomu, že väčšina obyvateľov rozpráva starším dialektom.

Dejiny

Legendy kladú počiatok San Marína do obdobia okolo roku 301, keď tu Svätý Marinus, dalmátsky kamenár so svojimi kresťanskými následníkmi založil opevnený kláštor. Vznik štátu je doložený listinami z roku 1253.

V roku 1600 bola zavedená ústava, ktorá zostala platná až dodnes. Viedenský kongres, ktorý rozhodoval o budúcom usporiadaní Európy po napoleonských vojnách, súhlasil so zachovaním nezávislosti San Marína. V 19. storočí našli v San Maríne útočisko vodcovia hnutia za zjednotené Taliansko, medzi nimi aj Giuseppe Garibaldi. Pevnejšie postavenie spolu s výstavbou nových komunikácií odstránilo niekdajšiu izoláciu krajiny. Mnohí pôvodní obyvatelia sa odsťahovali do Talianska alebo USA, ale veľké množstvo Talianov sa zase nasťahovalo do San Marína.

Mapa San Marína

Administratívne členenie

San Maríno sa delí na 9 cirkevných obcí nazývaných kastely.

Hospodárstvo

Turistika tvorí v San Maríne 62,24% HDP. V roku 1997 navštívilo San Maríno viac ako 3,3 milióna turistov. Poľnohospodárstvo nemá veľký význam. Pestuje sa obilie, vínna réva a olivy, vyrábajú sa syry, rozšírený je chov kôz. Tradičná je výroba keramiky, textilný priemysel - výroba vlny a trikotáže, ďalej papier, sklo. Vydáva cenné zberateľské známky a mince.

Referencie
  1. Pravidlá slovenského pravopisu z roku 1991 (S. 359)
  2. San Marino. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 634.
  3. Malá encyklopédia zemepisu sveta: Svetadiely, štáty, mestá, moria, rieky, jazerá, vrchy, nižiny, ostrovy. Bratislava: Obzor, 1977, S. 417

Pozri aj

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému San Maríno
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.