Apeniny

Apeniny (po taliansky (Gli) Appennini (mn.č.), ale jednotlivé časti sú (L')Appennino (j.č.); slovo pochádza z keltského „pen“ = vrchol, hora) sú súbor vysočín v strede Apeninského polostrova v Taliansku. Patria do Apeninskej oblasti.

O pohorí na Mesiaci pozri Apeniny (Mesiac).
Apeniny
pohorie
Appennino reggiano (časť Toskánsko-emiliánskych Apenín v Severných Apeninách)
Štát Taliansko, San Maríno
Najvyšší bod Corno Grande
 - výška 2 912 m n. m.
Dĺžka 1 200 km
Rozloha 180 000 km² (18 000 000 ha)
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Perióda terciér
Mapa Apenín.
Mapa Apenín.
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

osou polostrova. Na juhu končia v Kalábrii a Messinskom prielive, na severe ich od Álp delí Col di Cadiboba (=Sella d'Altare) 50 km od Janova, ale táto hranica je konvenčná, lebo prechod do Álp je plynulý.

Dĺžka asi 1 200 km, šírka asi 70  120 km. Priemerná výška 1 200 m. Najvyšší vrch je Corno Grande (2 912 m n. m.).

Delenie

Delia sa na naprieč na štyri časti:

  • Severné Apeniny (Appennino Settentrionale) – po rieku Tiber
  • Stredné Apeniny (Appennino Centrale) – po rieku Volturno
  • Južné Apeniny (Appennino Meridionale)
  • Kalábrijské Apeniny (Appennino Calabro) – niekedy považované za súčasť Južných Apenín

Tieto sa ďalej delia približne podľa historických regiónov, v ktorých ležia (napr. Ligúrsko-piacenzské Apeniny, Toskánsko-emiliánske Apeniny...). Nepresne sa Severné Apeniny delia na dve základné oblasti: Ligúrske Apeniny a Etruské Apeniny (=Toskánske Apeniny). Stredné Apeniny majú hlavné pásma Sabinské vrchy a Abruzzy, Južné Apeniny zas Kampánske Apeniny a Lukánske Apeniny.

Charakteristika

Apeniny sú charakteristické krasovými útvarmi, tzv. calanchi (čiže stopami erózie po odlesnení) a vo vyšších polohách ľadovcové formy. V južných Apeninách sú časté zemetrasenia. Do 100 m n. m. siaha pásmo úžitkovej pôdy a listnatých lesov, do 2 000 m pásmo tráv, vyššie rastie rastlinstvo alpínskeho typu. Početné sú minerálne pramene, na severnom predhorí je ropa a zemný plyn.

Severné Apeniny pozostávajú z pieskovcov a bridlíc, miestami z vápencov a bridlíc so zaoblenými vrcholmi. Stredné Apeniny majú silno zvrásnené vápence s ostrými rozčlenenými vrcholmi, Južné Apeniny pozostávajú z ílovito-pieskovcových a vápencovo-slieňových flyšových usadenín, v ktorých sú krasové javy. Kalábrijské Apeniny sú staré kryšatlické masívy starej pevniny Tyrrhenis.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.