Kompas
Kompas je zariadenie určené na zisťovanie smeru ku severnému magnetickému pólu. Klasický kompas ukazuje smer pomocou zmagnetizovanej ihly (magnetka, strelka), vyvážene otočne podopretej v ťažisku ktorá sa voľne otáča dookola. Strelka sa otočí rovnobežne s magnetickými siločiarami zemského magnetického poľa, pričom jej magnetické póly sú voči zemským orientované opačne.
Kompas neukazuje na zemepisný pól, ale na magnetický pól, ktorý je oproti zemepisnému posunutý. V dostatočnej vzdialenosti od pólu je však táto odchýlka zanedbateľná, a preto sa zemepisný a magnetický pól stotožňujú. Priamo nad pólom (kde je výchylka významná) sa používa prístroj nazývaný inklinačná magnetka, ktorý ukazuje pól vo vertikálnom smere.
Prvým kompasom bol pravdepodobne kus magnetitu, plávajúci na drevenej podložke v nádobe s vodou. Kompasy sú známe už z starovekej Číny. Prvá zmienka o kompase pochádza zo 4. storočia.
Dnešné moderné kompasy sú často elektronické, avšak princíp magnetického telieska orientujúceho sa podľa siločiar magnetického poľa zeme je zakomponovaný aj v nich. Pre praktickú orientáciu sa dnes viac využívajú zariadenia pre presné určenie polohy pozičným systémom, napr. GPS. Na tejto báze existujú aj digitálne kompasy.
Zdokonalenou verziou kompasu je buzola.
Prvé ČÍNSKE kompasy pravdepodobne vôbec neslúžili na to, aby ľuďom pomohli s orientáciou v teréne či na mori. Mali skôr poslúžiť harmónii, aby čínske stavby boli v súlade s princípmi feng šuej. Je totiž dokázané a písomne podložené, že prístroj z magnetického materiálu slúžil ako "zameriavač".
Najstarší písomný záznam použití vynálezu na navigáciu pochádza z roku 1102, avšak opisy využitia pri budovaní stavieb s geometrickými princípmi feng šuej, sú aj o stovky rokov staršie. Vďaka kompasu sa výrazne zlepšila bezpečnosť a efektívnosť dopravy vo svete a vynález veľmi pomohol najmä navigácii na mori.
