Porta (daňová jednotka)

Porta bola základná daňová jednotka v Uhorsku počas obdobia feudalizmu.[1][2] Príslušná povinnosť sa označovala ako portálna daň.[3]

Dejiny

Porta sa po prvý raz spomína v dekréte Karola Róberta z roku 1323.[2] V roku 1338 bola výška dane 18 denárov (= 3 české groše) z každej porty, len vo výnimočných prípadoch bola vyššia. Výskum ukázal, že „odborný výraz brána alebo porta znamenal celý poddanský grunt (poddanská usadlosť, sessio colonicalis), v ktorom význame ho už používali v XIII. stor. Ale daňovým pojmom, stálym daňovým kľúčom, ktorý v pozmenenej forme sprevádzal vek stavovského zriadenia až do konca, stala sa porta až reformou z r. 1342. Od tejto doby slovom brána alebo porta rozumel sa iba celý poddanský grunt, na ktorom žila jedna (alebo viac) poddanská rodina (domácnosť), ktorá mala určitý hnuteľný majetok a ktorá dočasne (pre požiare, živelné pohromy) alebo trvale nebola taká chudobná, žeby štátnu daň nemohla platiť. Kým teda sesia vo všeobecnosti, od ktorej sa zemepánovi vždy platila daň, nevyjadrovala hmotné postavenie svojho obrábateľa, brána alebo porta značila takú sesiu, ktorej obrábateľ disponoval určitým majetkom, a preto celý daňový systém, spočívajúci na portách, menoval sa platením dane od brány alebo od porty.“[4]

Daň potvrdil aj Ľudovít I. v roku 1351.[5] Počas bojov s Osmanmi sa vyška dane zvyšovala: v roku 1527 bola 1 zlatý, 1536 2 zlaté, 1532 3 zlaté.[6]:93

Samotný rozah porty nebol fixne stanovený: „počas celého stredoveku sa [portou] rozumel sedliacky dvor, v ktorom bývalo aj viacero rodín“.[1] Do 16. storočia bola porta totožná s usadlosťou (lat. sessia)[2], v 17. storočí šlo o 4 sedliacke rodiny alebo 12 želiarskych. Konkrétne napr. zákonný článok 8/1635 uvádzal: 1 porta = 4 roľnícke hospodárstva, každé s vlastným pluhom a 4-6 záprahových zvierat, ďalej 1 porta = 8 poddaných, z ktorých každý má ½ poplužia či 16 želiarov alebo sedliakov bez záprahu. V roku 1672 platilo: 1 porta = 4 sedliaci s usadlosťami v celkovej rozlohe 4 × 30 jutár alebo 16 želiarov.[6]:191-192 Počas neskorého feudalizmu existovali tzv. porta maior a porta minor, ktorá bola danená polovičnou daňou.[1]

Portálnu daň vyberali kráľovskí úradníci - diktátori. Šľachta a kuriálne obce ju neplatili, kvôli svojim vojenským povinnostiam. Porta bola základná daňová jednotka až do zániku feudalizmu v Uhorsku v roku 1848.[3]

Počet zdanených port v slovenských stoliciach.[6]:191-192
stolica rok
1582 1588 1596 1609 1613
Bratislavská 2819 2679,75 1617,125 980,875 1083
Nitrianska 2806 2541,3 2183 1063,25 1585,75
Trenčianska 1579,25 1534 1174,75 693 812,5
Liptovská 387,5 398,5 252,875 164,25 177
Turčianska 403,375 387 301,875 153,5 212,75
Oravská 190 203,5 150 101,5 143
Tekovská 789,3 663 531 357 415,75
Zvolenská 1003,25 940 537,5 277,25 278,75
Hontianska 984,25 905 515 514 501,5
Novohradská 1002 726 336,5 182 263
Spišská 481,5 471,75 380,5 225,75 283,75
Šarišská 1130,75 1093 918,5 322,375 460
Gemerská 874,25 730 583,75 307,5 366,75
spolu 14 452,4583 13 273,3 9482,375 5342,25 6582,5

Zdroje
  1. porta. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok IV. N – Q. Bratislava : Veda, 1980. 600 s. S. 439.
  2. PORTA. In: ŠKVARNA, Dušan, et al. Lexikón slovenských dejín. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2006. 381 s. ISBN 80-10-00872-9. S. 291 – 292.
  3. portálna daň. In: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. Vyd. 1. Zväzok 2. Bratislava : Veda, 1995. 448 s. ISBN 80-224-0235-4. S. 64.
  4. ASCÁDY, Ignác. Dejiny poddanstva v Uhorsku. Preklad Štefan Janšák. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1955. 445 s. S. 97.
  5. Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok I : (do roku 1526). Bratislava : Veda, 1986. 534 s. S. 325 – 326.
  6. Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok II : (1526 – 1848). Bratislava : Veda, 1987. 856 s.

Pozri aj
  • portálny súpis


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.