Mauritánia

Susedí so Senegalom na juhozápade, s Mali na juhovýchode, s Alžírskom na severovýchode a so Západnou Saharou na severozápade. Západná časť Mauritánie hraničí s Atlantickým oceánom a jej pobrežie má dĺžku takmer 600 km.

Územie dnešnej Mauritánie patrilo od 8. storočia Ghanskej ríše. V roku 1076 ríšu dobyli Almoravidovci, ktorí vytvorili ríšu novú, siahajúcu až do Španielska. Tá sa však rozpadla v roku 1147 a pokým južná časť sa stala súčasťou Malijskej ríše, sever dnešnej Mauritánie ovplyvňovalo arabské Maroko. Vojnou Šar Bubu v rokoch 1644 až 1677 ovládli Arabi aj zvyšok územia.

Od 15. storočia sa začali do oblasti dostávať obchodníci z Portugalska, Španielska, Británie, Holandska a Francúzska. Francúzski kolonizátori ovládli územia západnej časti kontinentu, medzi ním aj dnešnej Mauritánie, od 18. storočia, ktorí tu neskôr vytvorili Francúzsku Západnú Afriku. Nezávislosť Mauritánia vyhlásila 28. novembra 1960 a následne bolo založené nové hlavné mesto Nouakchott.

Počas pohraničných konfliktov utrpeli vzťahy so Senegalom i Západnou Saharou, pričom hraničné pásmo so severným susedom je dodnes zamínované. Krajina taktiež opustila Hospodárske spoločenstvo západoafrickych štátov (ECOWAS). Pri vojenskom prevrate 3. augusta 2005 bol zvrhnutý prezident Maavíja uld Sídí Ahmed Tajá, ktorého na čele štátu nahradil plukovník Alí Uld Mohammed Fál a následne demokraticky zvolený prezident Sídí Uld Abdalláh.

Približne 70 % obyvateľstva Mauritánie tvoria Mauri, národ arabsko-černošského pôvodu, ktorý sa delí na niekoľko etnicko-jazykových skupín. Samotní Mauri sa delia na bielych a čiernych Maurov. Početní sú tiež čierni Afričania (Afro-Mauritánci), ktorých je okolo 30 % a kde patria napríklad kmene Halpulaar, Wolof a Soninke, obývajúce najmä južné oblasti. Politickú i vojenskú moc v krajine ovládajú bieli Mauri, ostatné etniká majú len minimálne zastúpenie vo verejnom a súkromnom sektore.

Až 99 % Mauritáncov vyznáva islam, no napriek tomu v krajine existuje kresťanská komunita. Úradným jazykom je arabčina a gramotnosť dosahuje asi 34 %.

Stále väčšie sucho a rozširovanie púšte v oblasti sahelu spôsobuje zmenu života kočovných pastierov dobytka, ktorí sa sťahujú do slumov. Príjmy chudobnej krajiny plynú z vývozu železnej rudy a rybolovu, ktorý však výrazne redukuje bohatstvo pobrežných vôd. K tomuto ohrozeniu sa od roku 2001 pridalo i objavenie ložísk ropy v pobrežných vodách, ktorej ťažba prináša napriek výraznej korupcii celú tretinu príjmov štátneho rozpočtu. HDP na 1 obyvateľa dosahuje len asi 500 USD a dovážajú sa najmä stroje a spotrebný tovar.

• 
  Mešita v Chinguetti
• 
  Stopy po Dakarskej rally
• 
  Zbierka koránov v knižnici v Chinguetti
• 
  Richatský útvar
• 
  Krajina v Mauritánii

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mauritánia

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mauritánie na českej Wikipédii.