Ödön Lechner

Bol spolumajiteľom stavebnej kancelárie v Budapešti, v rokoch 1874 – 1878 pracoval vo Francúzsku. Po návrate znova pracoval v Budapešti. Spočiatku navrhoval činžové bytové domy, ktoré nesú stopy nemeckého akademického štýlu. Neskôr sa vypracoval na predstaviteľa maďarskej secesie. V jej duchu navrhol viaceré stavby aj na Slovensku.

Vo svojej tvorbe vychádzal z moderného dispozičného riešenia a v architektúre aplikoval prvky orientálnej indickej architektúry s filigránskymi strešnými ozdobami a farebnou glazovanou keramikou na fasádach budov. Svoje výtvarné názory zdieľal a publikoval v časopise Múvészet.

V širšej škále projektov, vypracovaných Ödönom Lechnerom, môžeme spomenúť gréckokatolícky kostol Zosnutia Presvätej Bohorodičky vo Vranove nad Topľou - mestskej časti Čemerné (1905-1910), Kostol svätej Alžbety v Bratislave (Modrý kostolík) (1906 – 1908), dnešné Gymnázium na Grösslingovej ulici v Bratislave (1906 – 1908), Východoslovenské múzeum v Košiciach (1899 – 1901), obytné domy, bývalé evanjelické gymnázium v Rožňave (1910). Ďalej tvoril aj rôzne teoretické práce.

Lechner pri čiastkovej úprave mesta Bratislava navrhol budovu školy na Grösslingovej ulici. Ako je už u autora zvyčajné, taktiež pre dobu v ktorej tvoril, evidujeme na tejto stavbe prvky, ktoré doslova rozpoznávajú autorstvo tejto stavby. Bohato zdobená členená fasáda s rustikálnymi motívmi. Pilastre, okenné lemovania esteticky dotvárajú fasádu dnešného gymnázia.

Hneď v susedstve, na Bezručovej ulici, navrhol budovu kostola. Dnešný Modrý kostolík, ktorý je zaradený do mnohých bratislavských turistických sprievodcov ako významná pamätihodnosť hlavného mesta, je zasvätený sv. Alžbete Uhorskej. Hlavná mecénka stavby grófka Gabriela M. Szapáryová zabezpečila prenesenie relikvií svätej Alžbety z Viedne a uloženie do Bratislavského kostola slávnostne vysväteného 11. októbra 1913. Dispozične je riešený v duchu tradícií a historických slohových inšpirácií. Dominantou je valcovitá veža vysoká 36,8 m s kupolou a polygonálnou apsidou, ku ktorej je pripojená sakristia. Objekt je fasádne riešený modrou mozaikou, ktorá sa vyskytovala skôr vo východoslovanskej renesancii a strecha je pokrytá glazovanou škridlou, ktorá reprezentuje byzantskoorientálnu koncepciu. Tradičný alžbetínsky námet je s kvetmi zachytený aj pri výzdobe interiéru chrámovej lode. Pôvodne tu stál aj mramorový reliéf od Alojza Rigeleho zobrazujúci kráľovnú Alžbetu.

Lechner spolu s kostolíkom navrhol aj faru, ktorá kostolu v minulosti slúžila.

Na začiatku 20. storočia výrazne ovplyvnil väčšinu významných zástupcov maďarskej architektúry. Béla Málnai a Béla Lajta pracovali v Lechnerovom ateliéri a tvorili architektúru v Lechnerovom nezvyčajnom novom štýle. Spoločne vypracovali aj projekt Vily Sipeky, Budapešť (1905) a obytného domu na Irányiho ulici v centre Budapešti. Nezvyčajná sieťovo tvarovaná spevnená fasáda imituje vplyv viedenskej architektúry, ktorú sa Vágó (Lechnerov kolega) pokúsil dosiahnuť. Zvláštnosťou tejto stavby je vertikálne ukončenie budov vežovo ukončenou atikou.

V Maďarsku Lechner orientoval budapeštianskú architektúru na pozoruhodné prvky, ktoré sa aj pri vytváraní formy prejavili na stavbe umeleckého múzea (1891 – 1896). Zameral sa hlavne na orientálne ľudové umenie, ktoré malo priniesť do architektúry nový obraz. Taktiež aj farebnosť v tomto štýle zohrávala svoju úlohu. Konkrétne túto stavbu Lechner odlišuje od iných výškou, rozmanitou strechou a kupolami z drahých škridiel a orientuje ho k nerovnochodnosti orientu ako Dogenov palác v Benátkach, ktorý sa smerom hore stále viac zužoval v priečne lomených stále dôležitejších stenových plochách vo vzorovaní asociovanom texturovaní materiálu.

Geologický inštitút v Budapešti (1896 – 1899) a jeho fasáda pripomína maďarskú renesančnú architektúru. Tu sa po prvýkrát prejavila jedinečnosť tvorby Ödöna Lechnera, a to v dekorovaní fasádnych prvkov. Je to veľmi dobrý príklad vyplnenia fasády z hľadiska funkčného využitia. Skelet obalený secesnou fasádou, ktoré do seba esteticky zapadajú, je na svoju dobu nezvyčajný úkaz. Zo začiatku boli Lechner a Wagner terčom kritiky, v modernej architektúre sa však tento prvok uplatnil.

Zomrel v roku 1914 v Budapešti, časti Terézváros, pochovaný je na cintoríne Kerepesi [3].

• 
  Kostol svätej Alžbety v Bratislave
• 
  Geologický inštitút v Budapešti
• 
  Umelecké múzeum v Budapešti
• 
  Gymnázium ul. Grösslingová 18 v Bratislave
• 
  Radnica, Szeged (1882–83)
• 
  Radnica, Zrenjanin, dnešné Srbsko (1885–86)
• 
  Kostol sv. Ladislava v Kőbánya (1891–96)
• 
  Radnica v Kecskemét (1892–94)

• Zoznam diel (po maďarsky)
• Ödön Lechner na archINFORM (po anglicky)
• Lacika, J.: Bratislava a okolie - turistický sprievodca, Príroda 2004, Bratislava, ISBN 80-07-01237-0
• Moravánsky, Á.: Die Architektur der Donaumonarchie, Colvia 1988, Berlín ISBN 3-433-02037-X
• Szőnyi, E. : Tak rastie Bratislava, Pallas 1978, Bratislava
• Kusý, M.: Architektúra na Slovensku 1848 – 1918, Bradlo 1995, Bratislava

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ödön Lechner