Alojz Rigele

Alojz Rigele (* 8. február 1879 – † 14. február 1940) bol slovenský sochár a maliar.[1] Väčšinu svojho života pôsobil v Bratislave, kde možno dodnes vidieť množstvo z jeho sochárskych diel. Rigele je považovaný za popredného sochára na Slovensku v období pred Prvou svetovou vojnou. V sochárskej tvorbe sa špecializoval najmä na portrét.

Alojz Rigele
slovenský sochár a maliar
Narodenie8. február 1879
Bratislava, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie14. február 1940 (61 rokov)
Bratislava, Slovensko
Odkazy
Commons Alojz Rigele
 Biografický portál

Spolu s Róbertom Kühmayerom, Jozefom Arpádom Murmannom a Alojzom Stróblom bol Alojz Rigele súčasťou skupiny slávnych umelcov, ktorá výraznou mierou ovplyvňovala umenie a architektúru Bratislavy.[2] Generácia sochárov narodená koncom 19. storočia často vyobrazovala historické a sociálne témy.[3] Rigele bol aktívnym členom zoskupenia Pressburger Kunstverein[4] a Bratislavského okrášlovacieho spolku. Jeho socha Alchymista z dvadsiatych rokov sa pokladá za jeden z jeho najlepších sochárskych výtvorov.

Život

Alojz Rigele sa narodil v roku 1879 v Prešporku (dnes Bratislava). Jeho rané vzdelávanie absolvoval v bratislavskom ateliéri úžitkového sochára Adolfa Messmera. Svoje vlastné práce začal vystavovať v Bratislave od roku 1899. Študoval na Akadémii výtvarných umení vo Viedni (1901 - 1908)[4] pod vedením Jána Bitterlicha a Edmunda von Hellmera. V roku 1907 bol vyhlásený za víťaza autorského epitafu Petra Pázmányho a dostal ponuku 2-ročného študijného štipendia v Ríme (1908 - 1910). V roku 1911 sa Rigele natrvalo usadil v rodnej Bratislave.

Ako plodný autor bral množstvo objednávok rôzneho rozsahu, čo malo za následok aj rôznu kvalitu jeho produkcie. Väčšinu svojich diel vytvoril v rokoch 1897 až 1938. Vytrvalo odmietal množstvo ponúk pracovať ako profesor na univerzitách v Prahe a Budapešti. Napriek vysokej kvalite niektorých sôch, ktoré vytvoril, nepodarilo sa mu na svojej práci zbohatnúť a preto nemal súkromný profesionálny ateliér. Alojz Rigele zomrel v chudobe v Bratislave v roku 1940.

Početné sochy prežili na verejných priestranstvách, najmä v Bratislave, ale aj vo viac ako 50 obcí a miest na Slovensku, v Rakúsku a Maďarsku. Mnohé Rigeleho sochy a obrazy sú zachované v Galérii mesta Bratislavy, Slovenskej národnej galérii a v Múzeu mesta Bratislavy.

Ateliér

Jeho hlavným pracoviskom bol okrem izby v nájomnom byte v Lafranconiho paláci na dnešnom Námestí Ľudovíta Štúra „ateliér“ na Štefánikovej ulici (vtedy číslo 27a). V skutočnosti je to drevený prístrešok s jednou presklenou stenou vo dvore medzi troma obytnými objektmi, ktoré si v deväťdesiatych rokoch 19. storočia postavil stavebný podnikateľ Karl Mahr. Pozdĺž cesty do vinohradov, ktorá bola od 40. rokov 19. storočia cestou k hlavnej železničnej stanici a tým aj spojnicou mesta s Viedňou a Pešťou vznikala ulica reprezentačných palácov a víl, ktorá niesla meno nešťastnej korunnej princeznej Štefánie. Karl Mahr tam pomerne lacno získal pozemok, ktorý slúžil ako stavebný dvor počas výstavby neďalekých domov (aj na Palisádach a v Novom Svete). Dvor bol súčasne sídlom známej kamenárskej firmy MAHR, ktorej majiteľkou bola nevydatá sestra Karla Mahra.

Mahrovci počas prvej svetovej vojny vložili svoje peniaze do vojnových úpisov. Verili, že Rakúsko-Uhorsko vo vojne vyhrá. Po prehre prišli všetci, ktorí ju finančne podporili o svoje úspory. Mahrovci museli domy predať a žili v nich ďalej ako nájomníci. Nájomné platil aj Rigele. Ešte dlho po jeho smrti (+ 1940) a po znárodnení ležali na dvore torzá jeho nedokončených diel a vzácny kamenný materiál pripravený na umelecké spracovanie, medzi iným aj blok carrarského mramoru z rozbitého Fadruszovho súsošia Márie Terézie, ktoré stálo od roku 1897 do dvadsiatych rokov na mieste terajšieho pomníku štúrovcov na dnešnom Námestí Ľ. Štúra.

Ateliér, ktorý Alojz Rigele používal, ešte stále stojí. Ateliér bol Mestským ústavom ochrany pamiatok zaradený (2007) do evidenčného listu pamätihodností Bratislavy pod názvom Ateliér firmy Mahr a Alojza Rigeleho (kategória 1A).[5]

Galéria
  • Alojz Rigele - ateliér
  • Alojz Rigele - ateliér
  • Alojz Rigele - ateliér
  • Alojz Rigele - ateliér

Dielo
Obrázok Meno / Preklad Rok Umiestnenie / Súradnice Poznámky
 Kristus Spasiteľ 1904 Lekáreň Salvator budova, Panská ulica č. 35, Staré Mesto Vyrobené z kameňa.
 Dievča so srnkou (Diana) 1942 horná časť Hviezdoslavovho námestia, Staré Mesto Alojz Rigele je spoluautorom pieskovcovéhp súsošia, ktoré je súčasťou fontány spolu s Robertom Kühmayerom.

Ocenenia

Referencie
  1. . Dostupné online.
  2. http://www.gmb.sk/en/exhibition/detail/zbierka-stareho-umenia
  3. http://www.slovakia.culturalprofiles.net/?id=-13265
  4. Alojz Rigele vytvoril väčšinu diel na dvore (Alojz Rigele created most of his works on a yard). Bratislavské Noviny, 15 July 2006. Dostupné online [cit. 2012-10-07].
  5. www.muop.bratislava.sk, [cit. 2018-12-28]. Dostupné online.

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alojz Rigele

Literatúra
  • Z. LEHEL: Alojz Rigele. Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, 2008. 192 stránok. Slovenský jazyk.

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.