Indická filozofia

Názov od slova védy (najstaršie zachované písomné správy 1500 – 500 pred Kr.), je to súbor spisov neznámych autorov (za autora véd sa považuje Vjása), ktorý obsahoval náboženské, mýtické, ale aj filozofické otázky, rôzne rituály a obradné predpisy, mali kánonický charakter – kánon = príkaz, niečo čo sa má striktne dodržiavať. Védy boli príručkami indických kňazov, v ktorých boli zahrnuté nespochybniteľné pravdy. Obsahovo boli védy šesťkrát rozsiahlejšie ako kresťanská Biblia.

Védy sa skladajú zo štyroch častí:

1. Mantry
2. Brahmány
3. Aranjáky
4. Upanišády

Mantry – sú to hymny a modlitby. Predstavujú najrannejšie obdobie, obdobie osláv bohov.

Brahmány – zaklínadlá a obetovania, predstavujú obdobie obetnej mystiky, ktoré spadá do obdobia vzniku kastovného systému.

Manuskript Rigvédy z 19. storočia

Štyri základné kasty – varny:

1. brahmáni – najvyššia vrstva – kňazi s privilegovaných postavením v spoločnosti
2. kšatrijovia – kasta bojovníkov, panovníkov, ktorý mali v rukách svetskú moc
3. vajšijovia – kasta obchodníkov
4. šudrovia a pariovia – remeselníci, roľníci, chovatelia dobytka, najnižšia kasta

Brahmáni – kňazi dodržiavali náboženské rituály, ich prítomnosť bola nenahraditeľná pri všetkých životných udalostiach. Nikdy sa neusilovali o získanie svetskej vlády, alebo moci a ani sa nikdy nesnažili vytvoriť nejakú cirkevnú organizáciu – hierarchizovanú cirkev. Ich náboženstvo voláme Brahmanizmus, ktorý hlása tri základné cnosti:

• absolútna poslušnosť Brahmovi, stvoriteľovi a vládcovi
• dodržiavanie obradov predpísaných danej kaste
• dodržiavanie a plnenie si náboženských povinností = dharma

Tieto tri cnosti tvoria karmu, ktorá vedie k lepšiemu prevteleniu a k splynutiu s najvyššou svetovou dušou, s brahmou. Ak človek nedodržiava tieto cnosti, vedie to k prevteleniu do podoby nižších foriem života.

Aranjaky – texty pre pustovníkov

Upanišády – myšlienky rôznych mužov, ktorí „sedia blízko majstra“, ktoré nie sú všeobecne dostupné. Sú to akési tajné náuky. Sú filozofickým výkladom véd:

• Život je prinášanie obetí, čiže život je strasť.
• Učenie o reinkarnácii – život je utrpenie, duša je neustále vystavovaná kolobehu striedania narodenia a smrti (ide o prevteľovanie duše podľa zákona karmy, odplaty). Aby bola duša spasená a aby našla pokoj, je potrebné, aby sa človek vzdal túžob, vôle k životu a aby nastúpil cestu askézy = odriekania. Askéza je cestou k vyslobodeniu sa z reinkarnácie.
• Učenie o brahme a átmane. Brahma predstavuje svetovú dušu a Átman individuálnu dušu. Brahma bola spočiatku považovaná za modlitbu, svetovú dušu, univerzálny princíp, ktorý tvorí základ všetkého. Áthman pôvodne predstavoval dych. Predstavuje ľudské ja, individualnu dušu. Átman je Brahma v nás. Ak chceme poznať svet, musíme najprv poznať samých seba. Poznanie sveta je obsiahnuté hlboko v nás.

Sú to filozofické smery, ktoré odmietajú tradíciu véd a hlavne odmietajú kastovné delenie spoločnosti.

1. Škola čárváka (Lókájata)
2. Džinizmus
3. Budhizmus

Vznikla v období, keď v Indii rodový systém vystriedal štát a keď sa popri kaste brahmánov a kšatrijov vytvára aj kasta vajšijov. Táto škola uznávala iba hmotu, ktorá sa skladá zo štyroch elementov (oheň, voda, zem, vzduch). Vedomie považovala za protiklad hmoty, je to vlastnosť materiálneho tela. Hovorila, že átman (duša), Boh a posmrtný život sú len klam. Na tomto svete sme len raz, pobývame tu len chvíľku a preto si život treba užívať. Utrpenie a bolesť nemožno odstrániť, no možno ich obmedziť na minimum a rozkoš a slasť možno maximalizovať. Nemala dlhé trvanie, ani výrazne neovplyvnila indické myslenie. Jej význam spočíva v tom, že podnietila vznik ďalších smerov – džinizmu a budhizmu.

Mahávíra

Zakladateľom je Mahávíra (Džina = vykupiteľ) v 6. st. pred Kr.

Džinizmus tvrdí, že existuje duša a hmota a že človek je spojením tela a duše. Telo a karma sú materiálne, duše sú nehmotné. Čiastočky hmoty sa neustále zmiešavajú s dušou. V džinizme sa preto duša potrebuje oslobodiť od „materiálnych nánosov“, ktoré sú tvorené dôsledkami ľudských činov a negatívnych emócií a ktoré vedú k znovuzrodeniu. Cestu k vyslobodeniu z kolobehu znovuzrodenia (spáse) vidí v askéze. Askézu dosiahne duša vtedy, keď sa bude správať podľa prísnych etických príkazov, napr. nezabíjať nič živé, nebrať, čo nie je dávané, neklamať, zriecť sa svetských radostí a rozkoší. Dnes vyznáva džinizmus asi 6 miliónov ľudí.

Náboženstvo založil princ Siddhárta Gautama, budha = prebudený, osvietený, čiže ten, kto ukazoval ľuďom cestu k spaseniu.

Socha Budhu sediaceho v meditácii

Odmieta náuky upanišád a učenie o brahme a átmane, pretože je to abstraktné a tým pádom aj zbytočné pre ľudí. Svoje učenie sa snaží sprístupniť širším vrstvám. Budhizmus zavrhuje kastový systém, zakazuje obetovanie bohom, učí trpezlivosti a že zlu sa nemáme brániť násilím.

Podstatou je učenie o štyroch vznešených pravdách:

1. Život je plný utrpenia.
2. Existuje príčina vzniku utrpenia.
3. Existuje zánik utrpenia.
4. Existuje možnosť odstrániť utrpenie.

Podľa budhizmu možno odstrániť strasť a utrpenie nie v posmrtnom živote, ale v pozemskom, a to prostredníctvom nirvány = stavu úplného pokoja, oslobodenia sa od všetkého, čo prináša bolesť a utrpenie. Je to mravný zákon sveta.

Budhizmus je ateistické náboženstvo spásy a pokory, vyzdvihuje vieru v mravný zákon sveta – karmanový princíp.

Budha sformuloval aj príkazy praktickej etiky:

1. Nekonaj zlo.
2. Vyhýbaj sa klamstvu.
3. Vyhýbaj sa krádeži.
4. Vyhýbaj sa zmysovým pôžitkom.
5. Vyhýbaj sa alkoholu.

Po smrti Budhu sa jeho nasledovníci sformovali do dvoch prúdov, skupín:

• mahájána – začali uctievať Budhu ako boha, začali vytvárať štruktúru cirkvi, sú v kláštoroch a chrámoch.
• hínajána – Budhu naďalej považujú za človeka a nie za boha.

V súčasnosti je budhizmus rozšírený a populárny aj v Európe a Amerike, nie v klasickej podobe, ale v podobe zenového budhizmu (meditačný budhizmus).

Rozšírenie: juhovýchodná Ázia, Čína, Japonsko, Tibet.

Uznávali autoritu véd a svoju filozofiu budovali na princípe brahmanizmu. Sú to pravoverné systémy a majú hlbšiu náboženskú orientáciu/tendenciu. Uznávali kastovný systém.

Patrí sem: Védanta, Mímánsa, Njája, Vaišéšika, Sánkhja, Jóga.

Predstavuje cestu k oslobodeniu, k spaseniu od utrpenia. Je to cesta sebaovládania, disciplíny a sústredenia. Jóga pozná svojho osobného Boha a viera v tohto osobného Boha je podmienkou k úspešnej praktickej činnosti, meditácii, koncentrácii, smerujúcej k spaseniu, k oslobodeniu sa od utrpenia.

V učení Njája hrala veľkú úlohu logika a gnozeológia. Njája sútry boli zapísané v 2. storočí. Podľa učenia Njája jestvuje hmotný vesmír, ktorý sa skladá z atómov, tvoriacich svojimi kombináciami všetky predmety. Okrem toho vo vesmíre jestvuje nespočetné množstvo duší, ktoré jestvujú buď samy osebe, alebo sú spojené s hmotnými atómami. Najvyššia duša, boh Íšvara, vytvára kombinácie atómov a vyvoláva spojenie duší s atómami, alebo oslobodenie duší od atómov.

Šankara s učeníkmi (Védanta)