Vaišéšika

Vaišéšika (sanskr. वैशॆषिक) je najstarší zo šiestich hinduistických ortodoxných daršanov (filozofických systémov). Spadá do klasického obdobia vývinu indickej filozofie, vzniká v 6.–5. storočí pred Kr.. Jeho prvý systematický výklad (Vaišéšika-sútra) podal svätec Kanáda (3. stor. pred Kr.). Vaišéšika hlása atomistickú kozmológiu. Z historického hľadiska úzko súvisí s logickou školou njája.

Vaišéšika stanovuje pre všetko jestvujúce sedem kategórií: substancia, kvalita, činnosť , všeobecnosť, zvláštnosť, bytie, nebytie. Substancia, kvalita a činnosť existujú reálne. Nasledujúce 3 kategórie sú produktom činnosti rozumu. Dôležitú úlohu v poznaní má kategória "zvláštnosť" -podľa ktorej je toto učenie pomenované- , lebo v nej sa odráža reálna rôznorodosť substancií. Svet sa skladá zo substancií, ktorým náleží kvalita a činnosť.

Je deväť substancií: zem, voda, oheň, vzduch, éter, čas, priestor, duša, rozum. Atómy prvých štyroch substancií tvoria všetky materiálne objekty. Atómy sú večné, nedeliteľné, nemajú rozmer, ich kombinácie však tvoria všetky rozmery telesa. Spojenie atómov riadi svetová duša. V dôsledku neustáleho pohybu atómov svet, existujúci v čase, priestore a étere periodicky vzniká a zaniká. Atómy sa podľa kvality delia na štyri druhy a vyvolávajú štyri druhy pocitov: hmat, chuť, zrak, čuch.