Emócia
Emócie sú psychologické procesy, zahrňujúce subjektívne zážitky pohody a nepohody, previazané s fyziologickými zmenami (zmena srdečného rytmu, zmena rýchlosti dýchania), motorickými prejavmi (mimika, gestikulácia), zmenami pohotovosti a koncentrácie. Vyvolávajú a ovplyvňujú tak ďalšie psychologické procesy.
Emócie sú evolučne staršie ako rozumové správanie, preto sú ich prejavy silnejšie a ťažšie ovplyvniteľné. Pomerne ľahko sa prenášajú na druhých ľudí (panika, plač na pohreboch, neutíšiteľný smiech a pod.). Silné emócie môžu poškodiť zdravie alebo spôsobiť smrť. Dlhodobé pôsobenie určitej emócie môže viesť k zmenám zdravotného stavu.
Vlastnosti emócií
- subjektivita - na rovnaké situácie môžu rôzni jedinci reagovať rôznymi a rôzne intenzívnymi emóciami (napr. strach alebo hnev). Pokiaľ niekto reaguje výrazne odlišnými emóciami ako ostatní, spravidla k tomu dochádza z dôvodu intoxikácie (alkohol, drogy), poškodenia mozgu alebo duševnej choroby; pokiaľ sa u niekoho nedostavujú emócie, hovoríme o apatii, ľahostajnosti.
- spontánnosť - sú spúšťané samovoľne, s nízkou možnosťou ich ovplyvnenia rozumom.
- predmetnosť - vzťahujú sa ku konkrétnemu zážitku (tým sa líšia od nálady, ktorá je nezacielená).
- aktuálnosť - emócie sa odohrávajú bezprostredne, okamžite.
- polarita - emócie možno vymedziť na pozitívne a negatívne. Len niekedy sú nevyšpecifikované, ambivalentné (napr. príjemný strach)
- vplyv na pamäť - emocionálne stavy majú vplyv na pamäťové procesy. Pokiaľ je nejaký údaj spojený s určitou emóciou (pozitívna i negatívna), jedinec si ho ľahko zapamätá. Veľmi silná emócia môže schopnosť zapamätávania naopak znížiť (hnev, zľaknutie sa).
Funkcie emócií
Pôvodný zmysel emócií je príprava jedinca k adekvátnej reakcii na konkrétny zážitok. Okrem toho vedú emócie ku vštiepeniu si zážitku. Napríklad strach má pripraviť na nebezpečenstvo a vtlačiť danú situáciu do pamäti ako nebezpečnú. Emócie vedú k vymedzeniu a hierarchizácii hodnôt, vytvoreniu schopnosti sebaregulácie.
Rozdelenie emócií podľa charakteru
Emócie možno podľa z evolučného veku rozdeliť na základné a vyššie. Základné emócie sa vyskytujú nielen u všetkých národností a kultúr, ale z veľkej časti aj u vyšších živočíchov. Následné jednanie a mimika sú z časti vrodené (smiech, plač). Presné vymedzenie základných emócií sa u rôznych autorov líši.
Primárne emócie
- opovrhnutie - reakcia na prostredie či osobu
- strach - reakcia na nebezpečenstvo
- hnev - reakcia na prekážku alebo nepriateľa
- radosť - reakcia na zisk alebo úspech
- smútok - reakcia na stratu hodnoty alebo neúspech
- dôvera - reakcia na priateľstvo alebo čestné správanie
- znechutenie - reakcia na nepríjemnú vec alebo situáciu
- očakávanie - reakcia na neznámu alebo neistú situáciu
- prekvapenie - reakcia na nečakanú situáciu
Sekundárne emócie
- intelektuálne - zamerané na prekonávanie prekážok a problémov
- cit pre pravdu
- zvedavosť
- frustrácia z nepochopenia
- morálne - vystupujú vo vzťahu k morálke spoločnosti
Citové vzťahy
Kombináciou určitých emócií sa vytvárajú zložitejšie väzby na ostatných jedincov, ktoré nazývame citové vzťahy. Sem patrí predovšetkým láska, priateľstvo, nenávisť, nepriateľstvo, závisť, pohŕdanie a opovrhnutie, odpor a štítivosť.
Použitá literatúra
- NAKONEČNÝ, Milan. Lidské emoce. Praha : Academia, 2000. ISBN 80-200-0763-6. (česky)
Iné projekty
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Emoce na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).