Mantra

Mantra (-hlavný zaužívaný slovenský tvar, zároveň sanskritský kmeň) alebo mantram (-sanskritský nominatív) je (podľa hinduizmu) hymnus alebo časť textu, najmä z Véd odriekaný alebo intonovaný ako zariekanie alebo modlitba. Slovná formula slúžiaca na zvukovú vibráciu, napr. aum. Máva rozsah niekoľkých písmen až niekoľko viet (väčšinou ide o božie meno), ktoré sa poväčšine mnohokrát opakujú. Nachádzame ju hlavne v hinduizme, ale časom prenikla aj do budhizmu a ďalších ázijských náboženstiev.

O iných významoch výrazu Mantra pozri Mantra (rozlišovacia stránka).

V hinduizme tak existuje presvedčenie o totožnosti mena a toho, čo je tým menom označené, preto opakovanie mena niečoho sprítomňuje označované. Už v najstarších indických spisoch (Jadžurvéda) sa objavuje mantra óm (písaná väčšinou a-u-m), ktorá je stotožňovaná so všetkými veľkými bohmi. Dlhú dobu sa mantry netešili takej popularite ako dnes a boli používané len pri rituáloch. Impulzom k nárastu popularity mantier bolo rozšírenie tantrizmu (od zač. letopočtu), ktorý poukazoval na to, že pomocou mantry je možné dosiahnuť spásu (mókšu).

Väčšina hinduistických mantier sú úryvky z rôznych posvätných textov (väčšinou Védy alebo Upanišády). Niektoré vyložene tantrické mantry ale nemusia dávať vôbec žiaden zmysel: hrím, hrám, hrúm, phat atď. – hlavná je tu zvuková hodnota. Dokonca existujú i názory, podľa ktorých je mantra účinná i keď ten, kto ju opakuje, vôbec nevie, čo znamená. Účelom väčšiny mantier je dosiahnuť vyslobodenie (mókša). Okrem toho však často slúžia i k získaniu zdravia, odvráteniu nepriateľov a pod. Podmienkou úspechu je len zopakovať mantru dostatočne často (väčšinou desaťtisíckrát).

Mantru je možné odriekavať štyrmi spôsobmi:

1. vaikhari – jasne nahlas

2. nadhjama – potichu (aby ju ostatní nepočuli)

3. pašjanti – v myšlienkach

4. para – mantra sa tu javí ako prazvuk, základ všetkých ostatních zvukov, ktorý je nevysloviteľný

V ezoterických smeroch tantrizmu a jogy sa mantra najskôr musí „prebudiť“. Tuto používaná mantra väčšinou nemala žiaden zmysel, ale v meditácii sa mohol jej význam vyjaviť. Tým sa prebudila a ten, kto to dosiahol, získal moc mantry.

Zvláštnou podobou mantier sú dhárání – „zariekania“ (tento termín sa ale väčšinou používa dosť voľne, takže môže tiež splývať s termínom „mantra“). Ide poväčšine o dlhšie úseky, ktoré svojím obsahom jasne ukazujú svoj magický účel.