Čuang-c’
Čuang-c’ (čín. 莊子/庄子, pchin-jin: Zhuāng Zǐ; asi * 369 pred Kr. – † 286 pred Kr.) bol čínsky filozof.[1]
Bol najvýznamnejším zástancom a propagátorom taoizmu, ktorý v oblasti ontológie vychádzal z rovnakých názorov ako Lao-c’. Čuang-c' však na rozdiel od Lao-c'a neuznáva možnosť prirodzeného usporiadania spoločnosti na základe neustáleho poznávania taa myslením. Čuang-c' individualizuje poznanie taa až do tej miery, že mu ide o subjektívne oddanie sa okolitému dianiu, avšak pri nezaujatosti a bez emócií: ide mu o proces zabúdania (wang), ktorý postupuje od zabúdania rozdielov správneho a nesprávneho až k absolútnemu zabudnutiu celého tohto procesu. Vyvrcholením je vedenie, ktoré prestáva byť vedením.[1]
Majster Čuang sa považuje za najpoetickejšieho zo všetkých čínskych filozofov. Stal sa filozofom maliarov a básnikov.[1]
Referencie
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Ďalšia literatúra
- CHENG, Anne. Dějiny čínského myšlení. Preklad Helena Beguivinová; Olga Lomová, David Sehnal, Dušan Vávra. 1. vyd. Praha : DharmaGaia, 2006. 688 s. ISBN 80-86685-52-7. S. 101 – 128.
- KRÁL, Oldřich. Čínská filosofie : pohled z dějin. Vyd. 1. Lásenice : Maxima, 2005. 373 s. ISBN 80-901333-8-X. S. 181 – 205.
Pozri aj
- filozofické ponímanie hodnoty.