Sün-c’

Sün-c’ (čín. 荀子, pchin-jin: Xún Zǐ; * asi 313/310 pred Kr. – † 238 pred Kr.) bol čínsky filozof, ktorý žil v Období bojujúcich štátov.[1]

Učenie

Využíval mnohé filozofické školy a smery starej Číny. Nebo je podľa neho súhrnom všetkých javov; vznik a zmena všetkých vecí a javov prebieha v kruhu a objasňuje sa vzájomným pôsobením jangu a jinu.[1]

Proces poznávania začína na základe údajov zmyslových orgánov. V dôsledku uvažovania nad údajmi zmyslovej skúsenosti, môže človek získať správnu a všeobecnú predstavu. Výchova je zdrojom všetkého dobrého; ľudskú povahu tvoria vrodené zlé vlastnosti.[1]

Referencie
  1. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Ďalšia literatúra
  • CHENG, Anne. Dějiny čínského myšlení. Preklad Helena Beguivinová; Olga Lomová, David Sehnal, Dušan Vávra. 1. vyd. Praha : DharmaGaia, 2006. 688 s. ISBN 80-86685-52-7. S. 199 – 219.
  • KRÁL, Oldřich. Čínská filosofie : pohled z dějin. Vyd. 1. Lásenice : Maxima, 2005. 373 s. ISBN 80-901333-8-X. S. 167 – 179.

Iné projekty
  • Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Sün-c’
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.