Bolešov

Obec Bolešov sa nachádza na strednom Považí, na pravom brehu Váhu. Územie obce je súčasťou Ilavskej kotliny, ktorá je zo západu obkolesená pohorím Bielych Karpát a z východu pohorím Strážovských vrchov.
Podnebie obce Bolešov môžeme charakterizovať ako mierne s nie veľkým výkyvom zimných a letných teplôt. Priemerná ročná teplota je okolo 8 – 9 °C. V júli je priemerná teplota vyššia ako 26 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje okolo 800 – 900 mm.

Najstaršie osídlenie obcí Bolešov – Piechov pochádza už z neolitu (4.tisícročia pred Kr.). Najstaršia známa a publikovaná písomná zmienka o obci Bolešov pochádza z roku 1331 ako „Bolleso“, Aj keď obec Piechov sa spomína v listine z roku 1238. V roku 1241 obec napadli Tatári. Od roku 1318 si obyvatelia obce od benediktínskych mníchov osvojili ovocinárstvo. V roku 1431 prenikli na Považie husiti a pustošili ho. V lete roku 1528 v lete vyčíňali vojská generála Katzianera. V roku 1605 malo stavovské povstanie proti Habsburgovcom zlý dopad na život obce. 6. septembra 1648 bolo na Považí silné zemetrasenie, v rokoch 1748 a 1813 boli veľké povodne. V roku 1831 bola zaznamenaná cholera a vznikol bolešovský recept na jej liečenie, ktorý sa zachoval dodnes. V roku 1853 prebiehala v obci komasácia pozemkov. V roku 1910 bola uvedená do prevádzky železničná trať.
1. januára 1943 boli obce Bolešov a Piechov zlúčené do jednej obce pod názvom Bolešov. 1. mája 1945 bola obec oslobodená od Nemcov.

Najstaršou architektonickou pamiatkou je kaštieľ v kedysi samostatnej obci Piechov. Pôvodne renesančný objekt zo 17. storočia bol v nasledujúcom storočí upravený v štýle romantizmu.
Zo sakrálnych stavieb je najstaršia Kaplnka svätého Jána Nepomuckého z konca 18. storočia nachádzajúca sa v severnej časti obce. Najväčšou sakrálnou pamiatkou v obci je rímskokatolícky Kostol sv. Ondreja apoštola z roku 1939. Bol postavený na mieste starého barokového kostola postaveného v roku 1674 a zbúraného v roku 1937. Stavba nového kostola sa uskutočnila v rokoch 1937 – 1939 podľa návrhu vtedajšieho kaplána Štefana Samáka a projektu architekta Milana M. Harminca.

• Jozef Kompánek (* 1836 – † 1917), básnik a prozaik, katolícky kňaz a bojovník za sociálne práva, bolešovský kaplán
• Jozef Laco (* 1872 – † 1941), entomológ – koleopterológ, botanik a ľudový liečiteľ
• Karol Kmeťko (* 1875 – † 1948), arcibiskup nitriansky, deklarant Martinskej deklarácie a národovec
• František Pospíšil (* 1885 – † 1958), český etnograf a múzejník, univerzitný profesor

• Stránky obce