Jazvec lesný

Obýva najmä lesy, vyhovuje mu priemerne úrodné územie, ktoré nie je hornaté. Vyskytuje sa až do 2 000 m n. m. ale najčastejšie do 700 m n. m.[4] Vyhýba sa monokultúrnym oblastiam vytvoreným človekom a miestam s lesníckou činnosťou.[5] Ak je vyprovokovaný, býva agresívny. To bolo v minulosti v Európe využívané na krvavý šport, kde boli na takto vyprovokované jazvece štvané psy. Vo všeobecnosti je to mierumilovné zviera, svoju noru zdieľa s ostatnými zvieratami, líškami, psíkmi medvedíkovitými a zajacmi.

Jazvece sú prenášačmi baktérie druhu Mycobacterium bovis, ktorý spôsobuje tuberkulózu dobytka[6]. To vyvoláva obavy u farmárov a vytvárajú sa špeciálne programy na vakcináciu, najmä v Spojenom kráľovstve.[7] Môžu prenášať aj besnotu.

Druh sa pravdepodobne vyvinul z čínskeho Meles thorali v ranom pleistocéne. Dnešný druh pochádza zo začiatku stredného pleistocénu s nálezmi fosílií v Episcopia, Grombasek, Süssenborn, Hundsheim, Erpfingen, Koněprusy, Mosbach 2 a Stránská Skála. Porovnanie fosílii s dnešným druhov preukazuje značnú adaptáciu na všežravosť, najmä zväčšenie povrchu stoličiek a zmena očných zubov. Jeho fosílie sa nachádzajú aj v starších geologických vrstvách, čo je spôsobené jeho zvykom vytvárať si nory.[8][9]

Na území Slovenska je najväčšou lasicovitou šelmou. Má valcovité telo, váži 8 – 10 kg (váha záleží od obdobia, najťažší je na jeseň až 20 kg), dlhý je 60 – 85 cm a s chvostom (12 – 20 cm) má meter. [10] V porovnaní s ostatnými lasicovitými šelmami má jazvec úplne odlišný tvar tela. Má takmer bielu hlavu, len cez oči má široké čierne pruhy. Srsť je žltosivá až čierna. Labky má opatrené piatimi veľkými pazúrmi. Uši má malé. Samec je väčší ako samica.[4]

Ich nohy sú krátke s piatimi prstami. Našľapujú na prsty. [11] Pazúry sú dlhé, silné a na koncoch tupé, čo pomáha pri hrabaní.[12] Pazúry nie sú stiahnuteľné. Rypák je prispôsobený na hrabanie a skúmanie, je flexibilný a svalnatý. Majú malé oči. Fúzy sa nachádzajú na rypáku nad úrovňou očí. Jeho črevá sú trochu dlhšie ako pri líške hrdzavej. Tenké črevo má v priemere 5,36 a chýba mu slepé črevo. Samec aj samica majú tri páry bradaviek, ktoré sú u samice viac vyvinuté. [11] Nedokáže sa ohnúť v chrbte ako napr. kuny a ani sa nedokáže vzpriamiť na zadných nohách ako mediare, ale pri dlhom cvale sa dokážu rýchlo pohybovať. [12]

Čuch jazveca je jemný a zrak monochromatický, pretože je známe, že nereagujú na červenú farbu. Ich pozornosť pútajú pohybujúce sa objekty. Sluch nemajú vyšší ako ľudský.[13]

Jazvece majú rôzne hlasové prejavy[14], funia a chrochtajú.[15]

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 370 (85,8 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 38, 8,8 %) v nadmorských výškach 101 (Leles) – 1 265 m n. m. (Slovenské rudohorie), zvláštnosť je chytenie dospelého samca pri meteorologickej stanici na Lommnickom štíte 2 633 m n. m., pravdepodobne bol vyvezený s materiálom lanovkou z Tatranskej Lomnici alebo zo Skalnatého plesa.[3]

Ekosozologický status od roku 2001 VU - zraniteľný.[2] Z pohľadu výskytu v Karpatoch bol v rámci projektu Bioregio[16] vypracovaný návrh ekosozologického statusu za celé pohorie ako aj za Slovensko LC - menej dotknutý.[17]

Jazvečia nora

Je to spoločenský živočích, aktívny najmä v noci. Vyhrabáva si noru vo vyvýšenom teréne. Nora je vždy veľmi členitá s mnohými chodbami, vstupmi a komorou v strede, kde spí a môže byť až 5 m hlboká. Vo svahovitom teréne môže byť dĺžka nory až 100 m.[4] Nory sú viacgeneračné a s viacerými rodinami. Cez jeseň si vytvára zásoby tuku na zimu. Cez zimu obmedzuje svoju aktivitu, veľa spí, ale do skutočného zimného spánku so zníženou telesnou teplotou neupadá. [18] Je veľmi čistotný. Podzemné priestory si vystiela suchou trávou a listami. Trus ukladá mimo noru a vytvára si tak latrínu. Latrína je potom centrom spoločenstva a skupiny jazvecov.[19] Svoje teritórium si značkujú pachom a nie sú tolerantné k ostatným jazvecom.[4]

V nore sa neobjavujú ani zvyšky potravy, na rozdiel napríklad od nôr líšok. Jazvec je všežravec a živí sa tým, čo je dostupné. Najmä dážďovkami[7](až 2/3[4]), hmyzom, hrabošmi, vajcami, semenami, hubami, bobuľami, lesnými plodmi, korienkami, občas zožerie aj zdochlinu. [20] Napriek tomu, že je aj mäsožravec, nemá na to prispôsobený chrup.[21]

Ak nejaký jazvec zomrie v časti nory, ostatní túto časť niekedy zahrabú a uzavrú, neskôr vyhrabú novú. Niektoré jazvece naopak vynášajú mŕtvych von a tam ich zahrabávajú. [22]

Pári sa celý rok, ale najmä od februára do mája. Mláďatá sa rodia vo februári alebo marci.[7] Mláďatám, ktorých sa rodí 1 až 5, sa otvárajú oči po 3 týždňoch. Sú dojčené približne 10 týždňov a po 5 mesiacoch sa osamostatňujú. Dospelosti dosahujú vo veku 1,5 – 2 rokov. [23]. Jazvece sa dožívajú až 15 rokov. [18]

Aj napriek jeho veľkému počtu sa zakladajú záchranné stanice, kde chovajú tieto jazvece. Jazvec je ťažko spozorovateľný. Na Slovensku patrí medzi lovnú zver. Dospelé jedince nemajú v prírode veľa prirodzených predátorov. Ich najčastejšou príčinou smrti je tuberkulóza, smrť hladom alebo zrážka s automobilom. [10]

V zajatí sa môžu dožiť aj 15 rokov. [7]

Wozencraft rozoznáva 8 poddruhov.[24]

Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha III).[26]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jazvec lesný
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Jazvec lesný

• Harris, Stephen; Yalden, Derek (2008), Mammals of the British Isles. (4th Revised edition vyd.), Mammal Society, ISBN 0906282659
• Heptner, V. G.; Sludskii, A. A. (2002), Mammals of the Soviet Union. (Vol. II, part 1b, Carnivores (Mustelidae and Procyonidae). vyd.), Washington, D.C.: Smithsonian Institution Libraries and National Science Foundation, ISBN 90-04-08876-8
• Meles meles. 2006 IUCN Red List of Threatened Species. prístup 2. 11. 2011.
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Jezevec lesní na českej Wikipédii a European badger na anglickej Wikipédii.

• Ukážky zvukov