Kuna lesná

Kuna lesná je dlhá do 53 centimetrov (samica do 45 cm) aj s chvostom dlhým asi 25 centimetrov. Jej kožúšok je zvrchu tmavohnedý a plavý, čelo je svetlohnedé. Nohy sú čiernohnedé, chvost tmavohnedý. Pod ušami sa tiahne úzky, tmavohnedý pruh. Medzi zadnými nohami je červenkasto-žltá, hnedo lemovaná škvrna, ktorá sa často rozširuje špinavo-žltým pruhom až ku hrdlu.

Oproti iným lasiciam (Mustelinae) ako sú lasica myšožravá/obyčajná, lasica hranostaj + tchor (vrátane fretky) + norok má špicatejšie uši a je dlhšia.

Hustá, mäkká a lesklá srsť sa skladá z dosť dlhých pevných chlpov a krátkej, jemnej podsady, ktorá je na prednej časti tela bielošedá, vzadu a po stranách tela žltá. Nad hornou perou sú štyri rady fúzov okrem jednotlivých štetín pod očnými kútikmi, na brade a na hrdle. V zime je celkové sfarbenie kuny tmavšie ako v lete. Samička je menšia a má chrbát svetlejší ako samec a škvrnu menej zreteľnú. Aj u mladých zvierat je hrdlo a dolná časť krku svetlejšia.

Živí sa cicavcami, vtákmi, hmyzom ale žerie aj žaby, vtáčie vajcia, rôzne plody alebo med, príležitostne aj zdochliny. Jej najobľúbenejšie korisťou sú veveričky. Pomerne často uloví aj väčšie živočíchy, ako sú králiky a zajace. Má skvele vyvinutý sluch a zrak, ktorým dokáže zaznamenať aj malé druhy živočíchov. Sama sa pritom občas stáva obeťou vlkov, zdivočených psov, väčších dravcov alebo líšok.

Lesné kuny v Taliansku sú svetlo šedohnedé alebo žltohnedé, pyrenejské kuny sú veľké a silné a rovnako svetlé kuny z Macedónie sú prostredne veľké, ale tmavé.

Kožušina kuny lesnej je však z našich kožušín najcennejšia. Najkrajšie kožušiny pochádzajú z Nórska a Škótska. Nasledujú podľa kvality kožušiny z Talianska, Švédska, severného Nemecka, ale aj z Česka a Slovenska. Kožušina z kuny sa cení vysoko nielen pre krásu, ale aj pre ľahkosť.

Domovom kuny lesnej sú všetky lesnaté končiny severnej pologule. V Európe žije v Škandinávii, na Ukrajine, v Rusku, Anglicku, Nemecku, Francúzsku, Česku, na Slovensku, v Maďarsku, Taliansku a Španielsku, v Ázii až po Altaj, na juhu až k prameňom Jeniseja.

Zo 429 mapovacích kvadrátov Databanky fauny Slovenska (DFS) sa celkovo vyskytol v 173 (40,1 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 33, 7,7 %) v nadmorských výškach 100 (Boťany) – 1 600 m n. m. (vo Vysokých Tatrách).[2]

Lesná kuna obýva listnaté i ihličnaté lesy a vyskytuje sa tým častejšie, čím sú lesy osamelejšie, hustejšie a temnejšie. Je pravým obyvateľom stromov. Ako obydlie jej slúžia dutiny stromov. Kuna plieni hlodavcov, ale aj vtáčie hniezda, vyhľadáva úle, z ktorých konzumuje med, sliedi po ovocí, pochutnávajúc si na hruškách, čerešniach a slivkách.

Samčeky a samičky sú spolu len počas párenia v letnom období. Vtedy sa ozývajú pri ľúbostných hrách typickým prskavým škrekotom a pišťaním. Samica je gravidná 9 mesiacov. Sedem mesiacov trvá skrytá, takzvaná predĺžená brezivosť a až potom sa zárodok implantuje – uhniezdi v maternici a okamžite sa vyvíja. Samičky rodia od februára v priebehu apríla až mája 2 až 6 slepých mláďat, o ktoré sa starajú obaja rodičia. Osamostatňujú sa na jeseň, keď ich vodí len matka. Pohlavne dospievajú v 3 rokoch. Kuna sa dožíva približne 10 rokov.[3]

• Losos B. a kolektív: Ekologie živočichů, Státní pedagogické nakladatelství, Praha 1984
• Meyer A.: Brehmův život zvířat, Nakladatelství Gutenberg Ota Lebenhart, Praha 1929, zväzky 5,7,9,11,13
• Roček Z.: Evoluce obratlovců, Academia, Praha 1985

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kuna lesná
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kuna lesná