Heinkel He 112

V roku 1933 vydalo RLM (Reichsluftfahrtministerium) špecifikáciu na novú stíhačku, ktorá by nahradila staršie stíhacie dvojplošníky Heinkel He 51 a Arado Ar 68. Návrhy zaslali firmy Arado, Focke–Wulf, Heinkel a Messerschmitt. Prototyp Heinkelu He 112 bol skúšaný súťažne spolu s ďalšími troma lietadlami v Travemünde v októbri 1935 a spolu s Messerschmittom Bf 109 dostal objednávku na 10 lietadiel. Prototyp poháňaný motorom Rolls-Royce Kestrell V, s výkonom 518kW, bol nasledovaný dvomi ďalšími strojmi so zmenšeným rozpätím krídel a slabším motorom Junkers Jumo 210C s výkonom 447 kW. Štvrtý prototyp s novým, eliptickým krídlom, bol operačne skúšaný v Légii Kondor v Španielsku v roku 1936, a bol vystavený na leteckej výstave v Zürichu v roku 1937. V Španielsku na nich lietali civilní piloti a bol hodnotený lepšie ako Bf 109C.

He 112 Rumunského kráľovského letectva, 1942

Navrhovaný sériový He 112A nebol prijatý Luftwaffe, ktorá namiesto toho dostala Bf 109; no práce pokračovali na prepracovanom He 112B, s motorom Jumo 210E, ktorý následne vzlietol v júli 1937. Do jari 1938 bolo dodaných do Japonska 12 strojov, ale ďalších 12 bolo zhabaných pre službu v Luftwaffe, kvôli kríze v Sudetách. Obdržala ich 4. skupina JG 132, kde boli v októbri nahradené Bf 109. Neskôr 11 He 112 z japonskej objednávky a posledných 6 bolo dodaných španielskym nacionalistom v novembri 1938. Rumunské letectvo obdržalo tiež 13 ks He 112B-0 a 11 He 112B-1, dodávky skončili v septembri 1939. Výzbroj He 112B pozostávala z dvoch 20mm kanónov MG FF v krídle a dvoch 7,92mm guľometov nad motorom. Rumunsko použilo svoje He 112 B pri invázii do ZSSR a aj napriek tomu, že pre ruské stroje neboli žiadnym súperom, ostali v službe na fronte až do začiatku roku 1944.

Letectvo Maďarskej kráľovskej armády by rado obdržalo He 112B, no Nemecko odmietlo prvú objednávku 38 strojov, na začiatku roku 1938, kvôli nestrannosti v prípade sporu Maďarska a Rumunska ohľadom Transylvánie. Nakoniec maďarská spoločnosť Manfred Weiss získala na He 112 licenciu. 1. júna 1939 Maďarsko objednalo 12 kusov od licenčnej spoločnosti a 3 od Heinkela. Tie boli dodané v auguste. Maďarské snahy o zabudovanie silnejšieho motoru DB-601 alebo Jumo 211, ktoré boli stavané v licencii, boli zamietnuté Nemeckom a viedli k zastaveniu celého projektu.

V novembri 1937, Rakúsko testovalo novú stíhačku pre svoju letectvo a výsledok sa skončil veľkým prekvapením. Rakúska nákupná komisia vedená federálnym veliteľom letectva Alexandrom Löhrom, sa rozhodla pre He 112. Skúšobný pilot Hans Schalk dostal možnosť vyskúšať Bf 109 ako aj He 112. Výsledkom bolo, že označil obe lietadla ako rovnocenné. Avšak Heinkel mal viac vyvážené charakteristiky pri obratoch, a tiež lepšie možnosti pre variácie s avionikou a vybavením.

Drak He 112 bol podrobený rozsiahlym skúškam s raketovým motorom, pri ktorých havarovalo viacero prototypov, no boli hneď zázračne opravené.

He 112B Letectva Maďarskej kráľovskej armády, 1940

Nemecko

• Luftwaffe
• Légia Kondor

Japonsko

• Japonské cisárske námorné letectvo

Španielsko

• Španielske vzdušné sily

Maďarsko

• Letectvo Maďarskej kráľovskej armády

Rumunsko

• Rumunské kráľovské letectvo

• http://www.warbirdsresourcegroup.org/LRG/he112.html
• http://www.flug-revue.rotor.com/FRheft/FRH0001/FR0001d.htm
• http://www.aviastar.org/air/germany/he-112.php

Portál letectvo

https://www.militaryfactory.com/aircraft/detail.asp?aircraft_id=605#specs