Maďarské vzdušné sily

Maďarské vojenské letectvo, založené Prvou maďarskou republikou koncom roku 1918 na troskách rakúsko-uhorských cisárskych a kráľovských leteckých zborov, prešlo v marci 1919 pod komunistické vedenie Maďarskej republiky rád, ktoré nasadilo svoje letecké sily v bojoch proti Česko-Slovensku a Rumunsku. V dôsledku porážky Maďarska a uzavretia Trianonskej mierovej zmluvy v roku 1920 musela maďarská armáda (početne obmedzená na 35 000 mužov) rozpustiť svoje letectvo a všetky lietadlá odovzdať štátom Dohody. Na dodržiavanie podmienok mierovej zmluvy dohliadala letecká komisia Malej dohody.[1]

Bombardér Junkers Ju 86K-2 Letectva Maďarskej kráľovskej armády počas letu, 1938

Maďarské kráľovstvo začalo tajne obnovovať svoje letectvo v 30. rokoch, kedy sa v jeho výzbroji objavili, napríklad talianske stíhacie lietadlá Fiat CR.32 a CR.42, takisto talianske bombardéry Caproni Ca.101 alebo maďarské pozorovacie a ľahké bombardovacie lietadlá Weiss WM-21 Sólyom. Budovanie vojenského letectva bolo v tomto období maskované ako súkromné letecké kluby. K 1. októbru 1937 disponovalo maďarské vojenské letectvo celkovo 192 lietadlami. Na stretnutí so zástupcami Malej dohody v juhoslovanskom Blede sa Maďarom podarilo 22. augusta 1938 oficiálne dojednať právo na znovuvyzbrojenie, ktoré zahŕňalo aj vznikajúce Letectvo Maďarskej kráľovskej armády (Magyar Királyi Honvéd Légierő). Zhoršujúca sa medzinárodná situácia koncom septembra 1938 viedla k vyhláseniu pohotovosti Letectvu Maďarskej kráľovskej armády, ktoré malo byť 6. októbra rozmiestnené na svojich letiskách pre prípadné bojové nasadenie. Bojová pripravenosť však k tomuto dátumu nebola dosiahnutá.[1]

Maďarské stíhacie lietadlo Fiat CR.32 zostrelilo dňa 25. októbra 1938 nad okresom Komárno vo vtedajšom Česko-Slovensku lietadlo typu Letov Š.328 letky 10 Leteckého zboru Československej brannej moci. K incidentu došlo počas krízového obdobia po Mníchovskej dohode, kedy prebiehali boje v česko-slovensko-maďarskom pohraničí. Velenie česko-slovenskej armády vydalo rozkaz, aby bolo v budúcnosti každé maďarské lietadlo, ktoré naruší vzdušný priestor republiky, okamžite zostrelené. Tento rozkaz bol následne zrušený na príkaz ministra národnej obrany Jana Syrového, ale vzhľadom k posilneniu obrany Slovenska letkami presunutými z územia Čiech už k ďalším incidentom až do marca 1939 nedošlo.[2]

K prvému bojovému nasadeniu Maďarského kráľovského letectva došlo v marci 1939 počas tzv. Malej vojny s nedávno vzniknutým Slovenským štátom. Maďarské stíhačky CR.32 vybojovali vzdušnú nadvládu nad doposiaľ sa formujúcimi Slovenskými vzdušnými zbraňami, ktoré prišli o niekoľko lietadiel Avia B.534 a Š.328.

Stíhacie lietadlo MÁVAG Héja v službách Maďarského kráľovského letectva, 1942

V roku 1940 disponovalo velenie Letectva Maďarskej kráľovskej armády celkovo 326 lietadlami v prvej línii, ktoré boli rozdelené medzi dva stíhacie pluky, jeden prieskumný pluk a jeden bombardovací pluk. U letectva slúžilo približne 4 300 mužov. Maďarské kráľovské letectvo sa v apríli 1941 zúčastnilo po boku armád Osi invázie do Juhoslávie. Keď v júni 1941 vyhlásilo Maďarsko vojnu Sovietskemu zväzu, nasadilo na východnom fronte okrem pozemného vojska aj letectvo. V tomto období sa niektoré jednotky prezbrojili zo zastaraných dvojplošníkov CR.32 a CR.42 na typ Reggiane Re.2000. Ťažké boje na východnom fronte si však vybrali svoju daň a mnoho maďarských lietadiel bolo zostrelených v urputných bojoch nad Ukrajinou. V októbri 1942 bola väčšina jednotiek Letectva Maďarskej kráľovskej armády posilnená modernými nemeckými stíhačkami Messerschmitt Bf 109F-4, strmhlavými bombardérmi Junkers Ju 87 a ťažkými stíhačkami Messerschmitt Me 210. Bf 109 boli neskôr vylepšené na verziu G-2 a s postupom vojny až na verziu G-14. Od roku 1944 muselo Maďarské kráľovské letectvo čeliť aj náletom bombardovacích zväzov Armádnych vzdušných síl USA (United States Army Air Forces), ktoré boli zamerané hlavne na maďarský priemysel a infraštruktúru. Najúspešnejším stíhacím pilotom Letectva Maďarskej kráľovskej armády sa stal Dezső Szentgyörgyi, ktorému bolo oficiálne priznaných 30 zostrelov nepriateľských lietadiel. Boj na strane Osi však zaplatilo Maďarské kráľovské letectvo značnými materiálnymi a ľudskými stratami.[3] Po skončení druhej svetovej vojny v Európe v máji 1945 bolo Letectvo Maďarskej kráľovskej armády rozpustené.

Po skončení druhej svetovej vojny zostala na maďarskom území Červená armáda, čo ovplyvnilo politické i vojenské smerovanie Maďarska, ktoré sa pod vedením Maďarskej strany pracujúcich v roku 1949 premenovalo na Maďarskú ľudovú republiku a v roku 1955 vstúpilo do vojenského paktu Varšavskej zmluvy. Ešte predtým však 1. apríla 1948 začala svoju pôsobnosť letecká zložka ministerstva obrany, čím došlo k povojnovému obnoveniu maďarského vojenského letectva, resp. Letectva Maďarskej armády (Magyar Honvédség légierejének). Dňa 15. júla 1949 vzniklo veliteľstvo letectva. Premenovaním Maďarskej armády vzniká 1. júna 1951 Maďarská ľudová armáda (Magyar Néphadsereg) a v rámci nej tiež Letectvo Maďarskej ľudovej armády (Magyar Néphadsereg légierejének).[4]

V roku 1956 vypuklo protikomunistické maďarské povstanie, ktoré viedlo k intervencii sovietskych vojsk a dočasnému rozpusteniu Maďarskej ľudovej armády. Vojenské letectvo začalo byť obnovované v roku 1957. V 60. a 70. rokoch bolo okrem iného vyzbrojené niekoľkými verziami sovietskeho stíhacieho lietadla MiG-21, česko-slovenskými cvičnými prúdovými lietadlami L-29 Delfín, dopravnými lietadlami Antonov An-26 či vrtuľníkmi typu Mil (Mi-1, Mi-2, Mi-4 a Mi-8). V 80. rokoch boli vo výzbroji aj stíhačky MiG-23 a stíhacie bombardéry Su-22 či bojové vrtuľníky Mil Mi-24.[3]

Mikojan-Gurevič MiG-29B maďarských vzdušných síl v špeciálnom výročnom sfarbení

Po páde komunizmu Maďarsko odkúpilo z výzbroje bývalých Vzdušných síl Národnej ľudovej armády NDR (Luftstreitkräfte der Nationalen Volksarmee) lietadlá L-39 Albatros či novšie verzie bojových vrtuľníkov Mi-24. Rusko dodalo v rámci splácania svojho dlhu Maďarsku celkovo 28 stíhacích lietadiel MiG-29, načo boli postupne vyradené všetky staršie typy bojových lietadiel. Po vstupe Maďarska do NATO pokračovali ďalšie redukcie vzdušných síl, a to vrátane základní, z ktorých zostali v prevádzke len dve – Szolnok a Kecskemét.[3] Na leteckej základni Pápa sú dislokované tri strategické dopravné lietadlá Boeing C-17A Globemaster III, ktoré využíva „Ťažké dopravné krídlo“ (Heavy Airlift Wing) v rámci medzinárodnej iniciatívy strategickej leteckej dopravy. Ako náhradu za stíhačky MiG-29 si Maďarsko prenajalo 14 švédskych viacúčelových stíhacích lietadiel JAS 39 Gripen, pričom prvý stroj priletel na základňu Kecskemét v marci 2006.