Japonské cisárske námorné letectvo

Japonské cisárske námorné letectvo (jap. 大日本帝國海軍航空隊 – Dai-Nippon teikoku kaigun kókútai) bola letecká zložka japonského cisárskeho námorníctva, ktorá bola zodpovedná za letecké operácie na podporu cisárskeho námorníctva (prieskum, vzdušné krytie, diaľkové údery, vzdušný transport, atď.) a s tým súvisiacou obranou domácich ostrovov. Svoje úlohy cisárske námorné letectvo plnilo od svojho vzniku v roku 1912 až do kapitulácie Japonského cisárstva v roku 1945.

Japonské cisárske námorné letectvo 大日本帝國海軍航空隊 Dai-Nippon teikoku kaigun kókútai
Krajina	Japonské cisárstvo
Existencia	1912 – 1945
Vznik	1912
Zánik	jeseň 1945
Typ	námorné letectvo
Funkcia	vzdušná podpora operácií cisárskeho námorníctva
Nadradené jednotky	Japonské cisárske námorníctvo
Účasť
Vojny	prvá svetová vojna druhá čínsko-japonská vojna druhá svetová vojna
Bitky	Šanghajský incident
Insígnie
Znak

Cisárske námorné letectvo bolo operačne podriadené Gunreibu (軍令部 ~ námorný generálny štáb) a administratívne Kaigunšó (海軍省 ~ ministerstvo námorníctva). Kaigun kókú honbu (海軍航空本部 ~ letecký úrad cisárskeho námorníctva) podliehajúci Kaigunšó bol zodpovedný za výcvik a vývoj.

Počiatky cisárskeho námorného letectva siahajú do obdobia pred prvou svetovou vojnou, kedy Japonsko získalo prvé lietadlá a začalo experimentovať s ich využitím. Už v septembri 1914 došlo k prvým operáciám hydroplánov z nosiča Wakamija Maru počas bitky o Čching-tao a v apríli 1916 došlo k založeniu prvej kókútai (航空隊 ~ letecká skupina/pluk) – základnej organizačnej jednotky cisárskeho námorného letectva po väčšinu času jeho existencie.

Spočiatku cisárske námorné letectvo nakupovalo, či neskôr aj vyrábalo, lietadlá zahraničných konštrukcií, ale po prvej svetovej vojne začalo vyvíjať aj svoje vlastné konštrukcie, ktoré nakoniec úplne prevládli. Už v decembri 1922 zaradilo cisárske námorníctvo do služby prvú účelovo postavenú lietadlovú loď Hóšó. Nasledovali lietadlové lode Akagi a Kaga získané prestavbami z nedokončeného bojového krížnika a bojovej lode. Nasledujúca výstavba lietadlových lodí viedla až k zostaveniu prvého úderného zväzu lietadlových lodí na svete: kidó butai (機動部隊 ~ mobilný zväz). Cisárske námorné letectvo disponovalo vedľa palubného letectva a hydroplánov aj lietadlami operujúcimi z pozemných základní. Tie sa (na rozdiel od lietadiel armádneho letectva) zameriavali na diaľkové údery.

Na začiatku vojny v Pacifiku disponovalo cisárske námorné letectvo modernými a výkonnými konštrukciami, ako boli stíhačky Micubiši A6M2 Zero a bombardéry Micubiši G4M1, ktoré svojimi výkonmi prekonávali svojich protivníkov. Veľkého doletu, rýchlosti a obratnosti bolo ale dosiahnuté za cenu absencie pancierovania a samosvorných obalov palivových nádrží, čo viedlo k vysokým stratám lietadiel aj lietajúcich posádok. Výcvikový program pilotov cisárskeho námorného letectva sa zameral na výcvik malého počtu dobre vycvičených pilotov. Japonskí námorní stíhači si dokázali dobyť vzdušnú prevahu nad čínskym letectvom v druhej čínsko-japonskej vojne, ale po úvodných úspechoch počas vojny v Pacifiku sa prejavila prevaha zdrojov na strane Spojencov (nové typy lietadiel, výcvik, logistika) a najmä počas bojov o Šalamúnove ostrovy utrpelo cisárske námorné letectvo ťažké straty na lietadlách, ale predovšetkým na pilotoch, ktoré nedokázalo nahradiť. Koncom vojny tiež čelilo nedostatkom paliva a ďalších strategických surovín. To nakoniec viedlo k tomu, že sa na jeseň 1944 presadila myšlienka samovražedných útokov pilotov kamikadze. Po japonskej kapitulácii bolo cisárske námorné letectvo (rovnako ako cisárske námorníctvo) rozpustené.