Guatemala (štát)

Guatemala, dlhý tvar Guatemalská republika, je štát v Strednej Amerike. Na severe a západe hraničí s Mexikom, na východe s Belize a Karibským morom, na juhu s Tichým oceánom a na juhovýchode s Hondurasom a Salvádorom.

Guatemalská republika
Vlajka Znak
Štátna hymna:
Miestny názov  
  dlhýRepública de Guatemala
  krátkyGuatemala
Hlavné mesto Guatemala
° .š. ° .d.
Najväčšie mesto Guatemala
Úradné jazyky španielčina
Štátne zriadenie
Prezident
Prezidentská republika
Jimmy Morales
Vznik 1821
Susedia Mexiko, Belize, Honduras, Salvádor
Rozloha
  celková
  voda (%)
 
108 889 km²   
 km² ( %)
Počet obyvateľov
  odhad (1996)
  hustota (1996)
 
9 750 000

/km²
Mena quetzal (1 quetzal=2,96 SK) (GTQ)
Časové pásmo
  Letný čas
(UTC)
(UTC)
Internetová doména
Smerové telefónne číslo +

Geografia

Väčšina krajiny je hornatá, sever je však rovinatý. Strednú časť krajiny pretínajú pohoria Cordillera de los Cuchumatanes a časť Sierra Madre del Sur. Podnebie sa mení od horúceho tropického na pobreží po miernejšie na vysočinách. Väčšina veľkých miest sa nachádza v južnej časti krajiny. Najdôležitejšie mestá sú Guatemala, Quetzaltenango a Escuintla. Neďaleko karibského pobrežia sa nachádza najväčšie jazero, Izabal.

V Guatemale je veľa sopiek; napríklad Tajumulco (4 220 m n. m.) je najvyšším vrchom v Strednej Amerike. Okrem sopečnej aktivity je krajina vystavená aj častým zemetraseniam. Nachádzajú sa v nej aj viaceré jazerá sopečného pôvodu: napríklad svetoznámy Atitlán alebo Amatitlán so sírnatými termálnymi prameňmi.

Administratívne členenie

Administratívne sa Guatemala člení na 8 regiónov, 22 departamentov a 331 okrskov.

Sviatky

Najvýznamnejšie sviatky v krajine sú: 1. január - Nový rok; Veľkonočný týždeň; 1. máj - Deň práce; 30. jún - Deň liberálnej revolúcie (1871); 15. september - Deň nezávislosti; 20. október - Deň revolúcie (1944); 1. november - Deň zosnulých; 24. december - Štedrý deň; 25. december - Vianoce; 31. december - Starý rok.

Obyvateľstvo

Aj keď úradný jazyk je španielčina, neovládajú ju všetci obyvatelia. Pre mnohých je iba druhým jazykom, lebo ich materčinou je niektorý z 21 mayských jazykov alebo z niekoľkých ďalších indiánskych jazykov nemayského pôvodu, ako napríklad xinca alebo garifuna, ktorými sa hovorí na karibskom pobreží. V roku 2003 bolo ako štátny jazyk uznaných 23 z nich. Vyžaduje sa preklad úradných dokumentov do týchto jazykov. Kto neovláda španielčinu, má nárok na tlmočníka v prípade súdneho procesu a na dvojjazyčné vzdelávanie na školách.

Približne 60% obyvateľstva je rímskokatolíckeho vierovyznania, 35% sa hlási k rôznym protestantským denomináciám. Najmä katolícke obrady sú poznačené náboženským synkretizmom, keďže v nich dodnes pretrvali mnohé prvky tradičných mayských náboženských rituálov. V niektorých oblastiach však existujú aj komunity praktizujúce náboženstvo Mayov, najmä na západe krajiny, kde majú aj vlastných kňazov. V krajine žije aj niečo viac ako 1000 židov a približne rovnako veľa moslimov.

Iné projekty

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.