Ghana

Ghana, dlhý tvar Ghanská republika, je štát v Afrike.

O Ghanskej ríši pozri Ghanská ríša.
Ghanská republika
Vlajka Znak
Národné motto:
Freedom and Justice
(Sloboda a spravodlivosť)
Štátna hymna:
God Bless Our Homeland Ghana
(Boh žehnaj našu vlasť, Ghanu)
Miestny názov  
 • dlhýRepublic of Ghana
 • krátkyGhana
Hlavné mesto Akkra
5°33′ s.š. 0°15′ z.d.
Najväčšie mesto Akkra
Úradné jazyky angličtina
Štátne zriadenie
Prezident		 prezidentská republika
Nana Akufo-Addo
Vznik 6. marec 1957
Susedia Togo, Pobrežie Slonoviny, Burkina Faso
Rozloha
 • celková
 • voda (%)		  
239 567 km² (80.)  
8 520 km² (4,61 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2014)
 • hustota (2014)		  
27 043 093 (45.)

101,5/km² (103.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)		 2017
45 464 mil. $ (69.)
4 604 $ (126.)
Index ľudského rozvoja (2015) 0,579 (139.) – stredný
Mena cedi (GHC)
Časové pásmo
 • Letný čas		 GMT (UTC)
bez zmeny (UTC)
Medzinárodný kód GHA / GH
Medzinárodná poznávacia značka GHA
Internetová doména .gh
Smerové telefónne číslo +233

Ghana je štát veľký ako Spojené kráľovstvo. Leží v západnej Afrike. Jej susedmi sú Pobrežie Slonoviny, Togo a Burkina Faso. Z juhu krajinu obmýva Atlantický oceán (Guinejský záliv). Štát leží v tropickom podnebnom pásme, povrch tvoria nízke plošiny plné riek, z nich najväčšou je Volta, na ktorej je postavená najväčšia umelá vodná nádrž na svete.

Krajina je väčšinou poľnohospodárska, hlavnou plodinou je kakao, ktorého bola kedysi najväčším svetovým exportérom. Ďalšími produktmi sú drevo, palmový olej, kokos a káva. Ťažia sa diamanty, zlato, mangán a bauxit.

Etnicky sa Ghana pokladá za pomerne homogénnu krajinu, a to aj napriek tomu, že je rozdelená do štyroch hlavných etnolingvistických skupín, ktoré sú ďalej rozvetvené do spolu asi 160 kmeňov. Dôležité je pripomenúť, že v porovnaní s inými krajinami v Afrike, sa v Ghane usadilo len málo belochov.

Krajina je pomenovaná podľa kráľovstva Ghana, ktoré existovalo v 4. až 13. storočí, ležalo však mimo dnešného územia Ghany. Názov Ghana znamená bojovný kráľ, a rovnaký názov má v podstate blízka Guinea. Južná Ghana bola neskôr centrom Ašantského kráľovstva, ktoré je považované za najrozvinutejší štát v subsaharskej Afrike. Ako prví z koloniálnych mocností sa na jej pobreží vylodili v 15. storočí Portugalci. Nasledovali ich Holanďania, Dáni, ktorí tu vybudovali hrad Christiansborg a Švédi. Najdlhšie tu však vydržali Briti, ktorí vyhlásili toto územie za korunnú kolóniu v roku 1874, ktorá niesla názov Zlatonosné pobrežie (Gold Coast). Počas svojej vlády v Ghane Briti vybudovali kvalitnú infraštruktúru, školstvo a zdravotnú starostlivosť. Ghana bola pri získaní nezávislosti najrozvinutejšou africkou krajinou.

Po druhej svetovej vojne rástli a silneli tlaky smerom k nezávislosti v (nielen) britských kolóniách. Dodnes je však Ghana súčasťou britského Spoločenstva národov. Najsilnejším impulzom bolo udelenie nezávislosti Indii v roku 1947. Ústrednou postavou protikoloniálneho odboja v Ghane bol Kwame Nkrumah. Ghana sa začala demokratizovať v roku 1992. Súčasným ghanským prezidentom je Nana Akufo-Addo (od 7. januára 2017). Politická forma súčasného ghanského štátu je parlamentná demokracia.

Faktografia
  • Jazyky: angličtina, akančina (akan), mosijčina (mos(s)i, moši, moré, mole), ewe (fončina)
  • Náboženstvá: tradičné viery 38 %, kresťania 43 %, moslimovia 11 %, iní 8 %
  • Etnické zloženie: Akanovia (Akan) 52 %, Mosijovia (Mos(s)i, Mole, Moré, Moši) 15 %, Eweovia (Ewe, Ehue, Yewe) 12 %, Ga 8 %, iní 13 %
  • Energetický príjem: 2 199 kcal

Správne rozdelenie

Ghanská republika má 10 oblastí (v zátvorkách sú uvedené hlavné mestá):

  • Ashanti (Kumasi)
  • Brong-Ahafo (Sunyani)
  • Central Region (Cape Coast)
  • Eastern Region (Koforidua)
  • Greater Accra (Akkra)
  • Northern Region (Tamale)
  • Upper East (Bolgatanga)
  • Upper West (Wa)
  • Volta (region) (Ho)
  • Western Region (Sekondi)

Dejiny

Ghana bola postupne kolonizovaná už od roku 1470, kedy sa na pobreží usídlili Portugalci a postavili tu prvé z mnohých pevností. Na konci 17. storočia vznikla v severnej časti mocná a bohatá Ašantská ríša, ktorá až na konci tretej ašantsko-britskej vojny v roku 1901 podľahla britskému imperializmu. Do roku 1957 bola Ghana dŕžavou Veľkej Británie pod názvom Zlaté pobrežie. Stala sa prvou kolóniou v subsaharskej Afrike, ktorá získala nezávislosť (6. marca 1957) a jej prvým prezidentom sa stal Kwame Nkrumah. Bol vedúcou osobnosťou panafrikanizmu a bol jedným zo zakladateľov medzivládnej Organizácie africkej jednoty, ktorú v roku 2002 vystriedala Africká únia. Nkrumah bol zosadený v ozbrojenom štátnom prevrate v roku 1966 potom, čo do značnej miery opustil cestu demokratického vládnutia.

Vláda, ktorá vzišla z demokratických volieb v roku 1969, však nebola schopná čeliť narastajúcim hospodárskym problémom. Prezident Edward Akufo-Addo aj vláda Kofiho Busiu boli zvrhnuté nenásilným prevratom v roku 1972. V nasledujúcich rokoch prebehlo niekoľko pučov a v roku 1981 začala vláda diktátora Jerryho Rawlingsa, ktorý pozastavil platnosť ústavy a zakázal politické strany. V dôsledku hospodárskeho úpadku stovky tisíc obyvateľov odišli hľadať obživu do susedných štátov. Začiatkom deväťdesiatych rokov pristúpil Rawlings k liberalizácii pomerov a bola vyhlásená nová ústava. V roku 1992 bol potom Rawlings v slobodných voľbách zvolený za prezidenta a potom aj druhýkrát v roku 1996. Ústava nedovoľovala tretie funkčné obdobie, a preto Rawlingsova strana Národný demokratický kongres zvolila ako kandidáta úradujúceho viceprezidenta Johna Attu Millsa. Voľby vyhral jeho protikandidát John Kufuor z opozičnej Novej vlasteneckej strany. Vo voľbách roku 2004 sa opakovalo jeho volebné víťazstvo. Z volieb v roku 2009 vyšiel víťazne J.A. Mills. Po jeho smrti 24. júla 2012 nastupuje prezident John Dramani Mahama. Od demokratizácie v roku 1992 tak došlo dvakrát k odovzdaniu moci medzi dvomi opozičnými stranami, čo svedčí o stabilite demokracie v Ghane.

Prehľad hláv štátu

6.3.1957-24.6.1957 – Sir Charles Noble Arden-Clarke – generálny guvernér reprezentujúci britskú monarchiu ako hlava štátu

24.6.1957-1.7.1960 – William Francis Hare, gróf Listowel – generálny guvernér reprezentujúci britskú monarchiu ako hlava štátu

1.7.1960-24.2.1966 – Kofi Kwame Nkrumah – prezident; CPP

24.2.1966-3.9.1969 – Joseph Arthur Ankrah (do 2.4.1969; predseda; voj.), Akwasi Amankwaa Afrifa (od 2.4.1969; predseda; voj.), John Willie Kofi Harlley (bezp.), Emmanuel Kotoka (do 17.4.1967); Albert Kwesi Ocran (voj.) – Rada národného oslobodenia

3.9.1969-7.8.1970 – Akwasi Amankwaa Afrifa (predseda; voj.), John Willie Kofi Harlley (bezp.), Albert Kwesi Ocran (voj.) – prezidentská komisia

7.8.1970-31.8.1970 – Nii Amaa Ollennu – úradujúci prezident

31.8.1970-13.1.1972 – Edward A. Akufo-Addo – prezident; bezp.

13.1.1972-9.10.1975 – Ignatius Kutu Acheampong (predseda; voj.), J. H. Cobbina, C. D. Benni, Anthony Hugh Selormey (voj.), Kwame R. M. Baah (voj.), Kwame B. Agbo (voj.) – Rada národnej spásy

9.10.1975-5.7.1978 – Ignatius Kutu Acheampong – predseda Najvyššej vojenskej rady; voj.

5.7.1978-4.6.1979 – Frederick „Fred“ William Kwasi Akuffo – predseda Najvyššej vojenskej rady; voj.

4.6.1979-24.9.1979 – Jerry John Rawlings – predseda Revolučnej rady ozbrojených síl; voj.

24.9.1979-31.12.1981 – Hilla Limann – prezident; PNP

31.12.1981-7.1.1993 – Jerry John Rawlings – predseda Dočasnej rady národnej obrany; voj.

7.1.1993-7.1.2001 – Jerry John Rawlings – prezident; NDC

7.1.2001-7.1.2009 – John Agyekum Kufuor – prezident; NPP

7.1.2009-24.7.2012 – John Evans Atta Mills – prezident; NDC

24.7.2012-7.1.2017 – John Dramani Mahama – prezident; NDC

7.1.2017 - súčasnosť – Nana Akufo-Addo – prezident; NPP

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ghana
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.