Bystrá lávka

	Bystrá lávka
	sedlo
	Bystrá lávka z Mlynickej doliny poľ. Bystra Ławka.
Štát	Slovensko
Región	Spiš
Okres	Poprad
Povodie	Poprad
Nadmorská výška	okolo 2 300 m n. m. ;
Súradnice	49°10′00.5″S 20°01′46.6″V
Najľahší výstup	zo Štrbského Plesa Mlynickou dolinou
	Poloha v rámci Slovenska Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Tatier Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Bystrá lávka
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál

Bystrá lávka (poľ. Bystra Ławka) je výrazná depresia Soliskového hrebeňa medzi Bystrými hrbmi a Bystrými vežičkami nad uzávermi Mlynickej a Furkotskej doliny vo Vysokých Tatrách.[1]

Na Soliskovom hrebeni sa nachádzajú menej významné štrbiny:

Zadná Bystrá štrbina, úzka štrbina medzi Zadným a Prostredným bystrým hrbom
Bystrá štrbina, výrazná úzka štrbina medzi Prostredným a Predným bystrým hrbom
Malá Bystrá štrbina, málo výrazná štrbina medzi Veľkou a Zadnou bystrou štrbinou
Prostredná Bystrá štrbina, depresia medzi Zadnou a Prostrednou vežičkou
Predná Bystrá štrbina, výrazná štrbina medzi dvoma najmarkantnejšími Bystrými vežičkami, Prostrednou a Prednou
Zadná Solisková štrbina, výrazná štrbina medzi Bystrými vežičkami a Soliskovými kopami
Zadný soliskový zárez, štrbina medzi Zadnou a Prostrednou soliskovou kopou
Prostredný soliskový zárez, štrbina medzi Prostrednou a Prednou soliskovou kopou
Predný soliskový zárez, medzi Prostredným a Predným soliskovým zárezom (Prostrednou soliskovou kopou a Veľkým Soliskom).[1]

Názov

Po prvý raz ho použil Arno Puškáš v roku 1988. Odvodil ho z Bystrého sedla.[1]

Prvý prechod

Pravdepodobne cez Bystrú lávku do Bystrého sedla prví vystúpili lovci kamzíkov. Prvý zaznamenaný prechod cez vtedy ešte nepomenovanú lávku do Bystrého sedla (z Furkotskej do Mlynickej doliny) uskutočnili dňa 5. augusta 1879 Emerich Kövi, slovenský priekopník turistiky, učiteľ Martin Róth a hájnik Peter Róth. Pomenovali ho Lorencovým sedlom na počesť vedúceho inžiniera krompašských železiarní, českého vlastenca a vynikajúceho tatranského horolezca Viktora Lorenca[1] Uhorský karpatský spolok vybudoval do Bystrého sedla turistický chodník, ktorý viedol na blízky Furkotský štít. V roku 1993 bol chodník na Furkotský štít pre turistov uzavretý a prechod cez Bystré sedlo bol presmerovaný na Bystrú lávku.[2]

Turistika

Prechod Bystrou lávkou je jednosmerný z Mlynickej do Furkotskej doliny. Na exponovaných miestach je zabezpečený reťazami. Východiskom je Štrbské Pleso. Po žltej turistickej značke Mlynickou dolinou okolo Vodopádu Skok. Návrat z Furkotskej doliny na Štrbské Pleso okolo Chaty pod Soliskom.[3]

Referencie

BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
BOHUŠ ML., Ivan. Na štíty a sedlá. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2015. ISBN 978-80-89575-08-4. S. 94.
ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.

Externé odkazy

Poloha na turistickej mape

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.

[Bohuš-1] BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

[2] BOHUŠ ML., Ivan. Na štíty a sedlá. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2015. ISBN 978-80-89575-08-4. S. 94.

[3] ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.