Antonov An-2

Konštruktér Oleg Antonov začal už koncom druhej svetovej vojny s prácami na projekte viacúčelového poľnohospodárskeho lietadla. Antonov v tom čase ešte pôsobil v konštrukčnej kancelárii A. S. Jakovleva. 6. marca 1946 začala svoju činnosť Antonovova „vlastná“ konštrukčná kancelária. Od Ministerstva poľnohospodárstva dostala v tom čase požiadavky na nové lietadlo. Práce na projekte prebiehali veľmi rýchlo, pretože konštruktér naviazal na svoju predchádzajúcu činnosť v tejto oblasti letectva. Voľba pohonnej jednotky rozdelila konštruktérov na dva tábory. Jedni požadovali hviezdicový motor AŠ-21 s výkonom 559,4 kW (760 k), ten sa však zdal šéfkonštruktérovi pre dané účely slabý. On totiž presadzoval silnejší motor, a to AŠ-62 s výkonom 736 kW (1 000 k). Na koniec sa teda stavali prototypy s oboma motormi. Prvý prototyp, označený Sch-1 (Selskochozjajsvtennyj – poľnohospodársky), poháňaný slabším motorom AŠ-21 po prvýkrát vzlietol 31. augusta 1947. Krátko na to ho nasledoval aj druhý prototyp so silnejším motorom.

Poľský An-2R práškuje polia

V novom výrobnom závode v Kyjeve začala v roku 1948 výroba overovacej série. V roku 1949 sa rozbehla veľkosériová výroba, pri ktorej bolo lietadlo schválené pod označením An-2. Vtedy boli už stroje vybavené výkonnejšími motormi AŠ-62IR s výkonom 736 kW (1 000 k). An-2 z Kyjeva sa počas sériovej výroby postupne objavili v dvanástich rôznych verziách, napríklad poľnohospodárske An-2SCh, ako An-2P pre 12 až 14 cestujúcich, transportné An-2T, fotoprieskumné An-2F, An-2S pre prepravu zranených či chorých, An-2ZA (An-6 Meteo) s turbokompresorom používané k výskumu horných vrstiev atmosféry, plavákový An-2V (niekedy označovaný ako An-4) pre potreby námorného letectva alebo An-2L a An-2PP určené k vyhľadávaniu a haseniu lesných požiarov. Výrobu v materskom závode ukončila v roku 1964 neveľká séria lietadiel An-2M s motormi AŠ-61R alebo AŠ-61M, posunutým podvozkom a novo tvarovanou väčšou zvislou chvostovou plochou. Počas 15 rokov bolo v Kyjeve vyrobených 5 000 lietadiel. Stroje verzie An-2M (modificirovannyj) a An-3 s turbovrtuľovým motorom boli vlastne pokusy o predĺženie životnosti základného typu. Lietadlá An-3 sa však už neuplatnili.

Výrobu lietadiel An-2 prevzal v roku 1959 poľský závod WSK Mielec, kde o rok neskôr začala sériová výroba dvoch základných verzií: dopravných An-2T a poľnohospodárskych An-2R. V roku 1960 bol dokončený prvý poľský An-2. Vlastným vývojom vznikli v Poľsku, napríklad An-2PF pre fotogrametriu, An-2PR slúžiaci ako lietajúca retranslačná stanica k prenosu televízneho signálu, An-2G pre geofyzikálny prieskum či plavákový An-2M. V rámci projektu M-15 vzniklo v Poľsku aj špeciálne skúšobné laboratórium určené pre skúšky prúdového motoru v poľnohospodárstve. Toto špeciálne laboratórium nieslo označenie LaLa-1. V roku 1973 bol do ZSSR slávnostne dodaný päťtisíci stroj. V Poľsku bolo vyrobených približne 9 000 lietadiel An-2.

Licenčná výroba lietadiel An-2 prebieha aj v Číne, kde sa An-2 pod označením Harbin Y-5 vyrába údajne dodnes. Celkový počet vyrobených kusov tak presahuje 18 000.

Antonov An-2R JAT Privredna Avijacija, ktorý je vybavený špeciálnymi nádržami na letecký postrek a používa sa na kontrolu populácie komárov v Belehrade

Nezničiteľné „Anduly“ boli a sú vo veľkom počte používané v mnohých krajinách sveta a jednotlivé stroje prevzali aj používatelia v USA, Holandsku, Grécku a vo viacerých rozvojových krajinách. Na upravenom lietadle An-2 s turbokompresorom boli v rokoch 1953 – 1954 ustanovené dva svetové výškové rekordy v kategórii C-1-e (vrtuľové lietadlá s hmotnosťou 3 000 až 6 000 kg).

Na území bývalej Juhoslávie sa An-2 objavili aj v úlohách bombardovacích a bojových lietadiel. V Česko-Slovensku sú An-2 najznámejšie z činnosti u aeroklubov. An-2 používali u nás aj ČSA, Slov-Air a vojenské letectvo.

Pri použití ako poľnohospodárske stroje sa využívali s namontovaným práškovacím zariadením pod spodnými krídlami na postreky poľnohospodárskych kultúr a lesných porastov. Pri takomto použití väčšinou lietali 5 metrov nad zemou prípadne 10 metrov nad lesnými porastami.[1]

An-2T počas letu

An-6 Meteo

• An-2F – pokusná verzia so streliskom v zadnej časti a s dvojitou zvislou chvostovou plochou
• An-2L – špeciálna hasičská verzia
• An-2M – plaváková verzia
• An-2P – dopravná verzia pre 12 cestujúcich
• An-2PK – dopravná verzia pre 6 cestujúcich
• An-2PP – špeciálna plaváková protipožiarna verzia
• An-2P-Photo – fotogrametrická verzia
• An-2R – poľnohospodárska verzia (pre 1 300 kg chemikálií)
• An-2S – sanitná verzia (6 nosidiel a zdravotnícky personál)
• An-2T – transportná verzia (1 500 kg nákladu alebo 12 cestujúcich)
• An-2TD – výsadková verzia
• An-2TP – nákladná verzia
• An-2ZA – špeciálna verzia pre meteorologické merania a pozorovania vo veľkých výškach
• An-3 – verzia s turbomotorom Glušenko TVD-20 a s trojlistovou vrtuľou
• An-6 Meteo – verzia na prieskum počasia
• Nan-čchang Y-5 – čínska licenčná verzia
• Nan-čchang Y-5N – štandardná verzia
• Nan-čchang Y-5C – výsadková verzia
• Feng Šou-2 – neskoršia čínska verzia

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Antonov An-2

• Oficiálna stránka

• MODELÁŘ a MODELY č. 9/1997, str. 10
• RC modely č. 6/1998, str. 42

Ruský portál Portál letectvo