Antonov An-225

Antonov An-225 Mrija (ukr. Антонов Ан-225 Мрія; v kóde NATO: „Cossack“) je sovietske, resp. ukrajinské strategické transportné lietadlo, ktoré navrhol a skonštruoval letecký výrobca Antonov v 80. rokoch 20. storočia. Názov Mrija znamená v preklade sen, resp. inšpirácia. An-225 poháňa šesť dvojprúdových motorov a je najdlhším a zároveň najťažším lietadlom, aké bolo kedy postavené, pričom jeho maximálna vzletová hmotnosť je 640 ton. Lietadlo má takisto najväčšie rozpätie krídel zo všetkých lietadiel v aktívnej službe. Od roku 2001 je v službe jeden An-225 (s imatrikulačnou značkou UR-82060) ukrajinského prevádzkovateľa Avialiniji Antonova.[1]

An-225 Mrija

An-225 pristáva na letisku Lipsko/Halle
Typstrategické transportné lietadlo
VýrobcaKyjevské letecké výrobné združenie
KonštruktérPetro Balabujev
Viktor Tolmačiov
Prvý let21. decembra 1988
Zavedený1989
Charakterv službe
Hlavný používateľAvialiniji Antonova
Výroba1988
Vyrobených1
Portál letectvo

Antonov An-225 bol pôvodne vyvinutý na prepravu raketoplánu Buran. Prvý An-225 bol skonštruovaný v roku 1988 a zostal v komerčnej prevádzke u Avialiniji Antonova, kde sa používa na prepravu nadrozmerných nákladov.[2] Lietadlo je držiteľom absolútnych rekordov v preprave nákladu v jednom kuse s hmotnosťou 189 980 kilogramov a preprave nákladu s celkovou hmotnosťou 253 820 kilogramov.[3][4] Takisto komerčným letom dopravilo náklad s hmotnosťou 247 000 kilogramov.[5]

Vývoj

Antonov An-225 s raketoplánom Buran na parížskom aerosalóne, 17. jún 1989

Antonov An-225 navrhla sovietska konštrukčná kancelária Antonov na prepravu raketových motorov pre raketu Energija a raketoplánu Buran pre sovietsky kozmický program. An-225 navrhli ako náhradu lietadla Miasiščev VM-T. Pôvodný účel a zameranie lietadla An-225 je podobné s americkými Shuttle Carrier Aircraft určenými na prepravu amerického raketoplánu.[6]

Prvý skúšobný let An-225 sa uskutočnil 21. decembra 1988, pričom išlo o 74-minútový let z Kyjeva. Pôvodne mali byť skonštruované dve lietadlá An-225, ale zatiaľ bolo dokončené iba jedno.

An-225 počas letovej ukážky na Medzinárodnom aerosalóne vo Farnborough, 1990

An-225 prvýkrát vzlietol s raketoplánom Buran 13. mája 1989, kedy ho prevážal z letiska Žukovskij na kozmodróm Bajkonur. O mesiac neskôr s ním letel na parížsky aerosalón a počas letu späť (s Buranom na chrbte a v trupe s troskami na aerosalóne havarovaného MiGu-29) pristál 19. júna 1989 aj na letisku Praha-Ruzyně. Praha sa tak stala druhým zahraničným mestom, v ktorom An-225 pristál. Išlo však o núdzové pristátie kvôli poruche na hydraulike. V septembri 1989 bol An-225 na leteckom dni na letisku v Ostrave.[7] Lietal aj na Medzinárodnom aerosalóne vo Farnborough v roku 1990.

Kvôli zrušeniu vývoja raketoplánu Buran bol An-225 v roku 1994 odstavený na letisku v Hostomeli. Po modernizácii motorov a elektroniky An-225 opäť vzlietol až 7. mája 2001, kedy vykonal 30-minútový let okolo letiska, na ktorom bol dovtedy odstavený. Teraz sa využíva na komerčnú prepravu nákladov u spoločnosti Avialiniji Antonova.

Vzhľadom na ekonomické problémy po rozpade Sovietskeho zväzu bola v roku 1994 stavba druhého stroja prerušená a jeho nedokončené pozostatky boli zakonzervované v továrni spoločnosti Antonov. V roku 2006 sa Antonov rozhodol dokončiť stavbu druhého stroja, ktorý mal vzlietnuť v druhej polovici roka 2008,[8] čo sa však nerealizovalo. V máji 2011 prejavilo o tento zakonzervovaný kus záujem ruské ministerstvo obrany a v auguste toho istého roku si vyžiadalo od ukrajinského výrobcu konkrétne informácie a podmienky, za akých by mohol byť druhý An-225 dokončený a modernizovaný.[9] Od rokovaní sa nakoniec upustilo.

Dňa 30. augusta 2016 bola medzi spoločnosťami Antonov a Airspace Industry Corporation of China podpísaná dohoda o obnovení výroby lietadiel An-225. Táto zmluva dáva Číne prístup k plánom a technológiám na účely výroby lietadla. Čína nezverejnila koľko týchto strategických transportných lietadiel plánuje vyrobiť.[10] Plánovaný prevod technológií a výroba ďalších lietadiel v Číne však môže byť právne problematická, keďže existujúce typové osvedčenie pre An-225 sa vzťahuje len na jediné vyrobené lietadlo, a to na stroj s poradovým číslom 01-01 (palubné číslo 86 060).[11]

Dizajn

Hlavný podvozok
Dvojprúdové motory Progress D-18T
Interiér nákladového priestoru

Jeho základ je v lietadle Antonov An-124, pričom An-225 má rozšírený trup v tvare valca pred a za krídlami. Krídla boli tiež v základoch predĺžené, čím sa zväčšilo aj rozpätie. Dva dodatočné dvojprúdové motory Progress D-18T boli namontované do nových koreňov krídel, a tak celkovo má lietadlo šesť motorov. Podvozok lietadla má 32 kolies, pričom niektoré z nich sú riaditeľné a dovoľujú lietadlu otočiť sa na 60 metrov širokej vzletovej a pristávacej dráhe. Podobne ako u jeho predchodcu An-124, aj u An-225 má predný podvozok funkciu poklesu, vďaka čomu sa môže náklad ľahšie vykladať a nakladať.[4] Dvojitá zvislá chvostová plocha je použitá predovšetkým kvôli preprave ťažkých nákladov na trupe, ktoré by pri klasickej zvislej chvostovej ploche mohli zapríčiniť porušenie obtoku vzduchu.

Pôvodne bol Antonov An-225 konštruovaný na celkovú hmotnosť 600 ton, ale v rokoch 2000 až 2001 podstúpil úpravy, najmä zosilnenie podlahy, čím sa zvýšila celková hmotnosť na 640 ton.[12][13][14]

Obidve hodnoty jeho maximálnej vzletovej hmotnosti mu priniesli titul najťažšieho lietadla na svete, pričom je ťažšie ako dvojposchodový Airbus A380. Lietadlo Boeing 747 Dreamlifter má väčší objem nákladového priestoru 1 840 m³.[15] Lietadlo Hughes H-4 Hercules známe ako Spruce Goose má väčšie rozpätie krídel a tiež väčšiu celkovú výšku, ale je o 20% kratšie, a kvôli použitým konštrukčným materiálom aj ľahšie. Okrem toho lietadlo Spruce Goose letelo len jediný raz, a tak je An-225 najväčším lietadlom na svete, ktoré je v službe.[4][16]

Objem nákladného priestoru je 1 300 m³ a jeho rozmery sú 6,4 metra (šírka), 4,4 metra (výška) a 43,35 metra (dĺžka).[4][17][18]

Používatelia

Súčasní

Ukrajina
  • Avialiniji Antonova

Bývalí

Sovietsky zväz
  • Avialiniji Antonova pre sovietsky program Buran. Spoločnosť a lietadlo sa po rozpade Sovietskeho zväzu presunuli na Ukrajinu.

Špecifikácie (An-225)

Porovnanie štyroch najväčších lietadiel v histórii:

██ Hughes H-4 Hercules

██ Antonov An-225

██ Airbus A380-800

██ Boeing 747-8

Pohľad do kokpitu lietadla An-225 počas letu

Dáta pochádzajú z Vectorsite,[6] Antonov’s Heavy Transports,[19] a ďalších.[4][20][17][18]

  • Posádka: 6 osôb (pilot, kopilot, dvaja letoví inžinieri, navigátor a radista)
  • Cestujúci: cca 60 – 70 osôb (v kabíne v zadnej časti nad nákladným priestorom)
  • Dĺžka: 84,00 m
  • Výška: 18,10 m
  • Rozpätie krídel: 88,40 m
  • Plocha krídel: 905 m²
  • Rozpätie vodorovnej chvostovej plochy: 32,65 m
  • Kapacita palivových nádrží: viac ako 300 000 l
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 285 000 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 640 000 kg
  • Náklad na povrchu lietadla:
    • Max. hmotnosť: 200 000 kg
  • Náklad vnútri lietadla:
    • Max. hmotnosť: 250 000 kg
    • Max. výška: 4,4 m
    • Max. šírka: 6,4 m
    • Max. dĺžka: 43,0 m
  • Objem nákladného priestoru: 1 300 m³
  • Pohonná jednotka: 6 × dvojprúdový motor Progress D-18T, každý s ťahom 229,5 kN

Výkony

  • Cestovná rýchlosť: 800 km/h
  • Maximálna rýchlosť: 850 km/h
  • Dostup: 11 000 m
  • Cestovná výška: 9 000 m
  • Dolet:
    • S nákladom 200 ton v trupe: 4 500 km
    • S nákladom 150 ton v trupe: 7 000 km
    • S nákladom 100 ton v trupe: 9 600 km
    • Bez nákladu: 15 400 km
  • Potrebná dĺžka vzletovej a pristávacej dráhy: 3 000 – 3 500 m

Referencie

  1. GROENING, Olav. UR-82060 Antonov Airlines (Antonov Design Bureau) Antonov An-225 Mriya; Photo ID: 127918 [online]. Planespotters.net, [cit. 2013-05-21]. Dostupné online.
  2. Worlds largest aircraft An-225 emerges to set new lift record [online]. flightglobal.com, [cit. 2020-01-12]. Dostupné online.
  3. Payload record in the official FAI database [online]. [Cit. 2013-05-02]. Dostupné online.
  4. An-225 (An-225-100) "Мрiя". Russian Aviation Museum, 20 October 2001. Retrieved: 31 October 2010.
  5. An-225 sets new record for payload [online]. [Cit. 2013-05-02]. Dostupné online.
  6. Greg Goebel. Antonov An-225 Mriya ("Cossack") [online]. The Antonov Giants: An-22, An-124, & An-225, [cit. 2020-10-03]. Dostupné online.
  7. Letecký den s Květy, Mošnov 1989 [online]. leteckemotory.cz, [cit. 2020-01-11]. Dostupné online.
  8. Antonov Design Bureau Antonov An-225 - Greatest Airliners Provided by DutchOps.com [online]. dutchops.com, [cit. 2020-01-11]. Dostupné online.
  9. Jan Hrubes, Ozzy, eif, Avito s.r.o.. planes.cz - Novinka - Zachrání Rusko druhý Antonov 225 Mrija? [online]. planes.cz, [cit. 2020-01-12]. Dostupné online.
  10. China and Ukraine agree to restart An-225 production
  11. RIA Novosti. Мечты о "Мрие". Сертификат на Ан-225 ограничен единственным самолетом [online]. rian.com.ua, 20160902T1816+0300Z, [cit. 2020-01-12]. Dostupné online.
  12. Forward, David C: Antonov's Dream Machine, p. 23. Airways magazine, June 2004
  13. Spaeth, Andreas: When size matters, p. 29. Air International magazine, December 2009
  14. Gordon, Yefim; Dmitriy and Sergey Komissarov: "The Six-Engined Dream", page 76. Antonov's Heavy Transports: The An-22, An-124/225 and An-70. Midland, 2004. ISBN 1-85780-182-2.
  15. Flight test program is under way for the 747 Large Cargo Freighter, an important 787 production tool [online]. boeing.com, [cit. 2020-01-12]. Dostupné online.
  16. Antonov An-225 Mryia (Cossack) [online]. The Aviation Zone, [cit. 2011-07-01]. Dostupné online.
  17. "AN-225 Mriya" GlobalSecurity.org. Retrieved: 6 September 2012.
  18. "Antonov An 225" Air Charter Service. Retrieved: 6 September 2012.
  19. Gordon, Yefim. Antonov's Heavy Transports: Big Lifters for War & Peace. [s.l.] : Midland Publishing, 2004. ISBN 1-85780-182-2.
  20. "Antonov An-225 Mriya (Cossack) Heavy Lift Strategic Long-Range Transport" Military Factory, 23 August 2012. Retrieved: 6 September 2012.

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Antonov An-225 na anglickej Wikipédii.

Ruský portál
Portál letectvo
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.