Antonov An-22

V máji 1968 na území Moskovského vojenského okruhu sa v rámci 12. vojensko-transportnej leteckej divízie začalo formovanie novej vojenskej jednotky – 8. vojensko-transportného leteckého pluku. Dňa 1. decembra 1968 veliteľ vojensko-dopravného letectva, generálmajor G.K. Pakilev, odovzdal pluku bojovú zástavu. Tento deň sa zároveň považuje za deň vzniku jednotky. Ku koncu roka 1968 bolo formovanie 8. vojensko-transportného leteckého pluku v počte dvoch leteckých eskadier s lietadlami An-12.

Antonov An-22A pristáva na letisku po splnení misie, 2007.

V polovici 70. rokov 20. storočia sa začala v histórii jednotky nová etapa. Na základe direktívy generálneho štábu zo dňa 16. augusta 1974 sa začal pluk prezbrojovať na nový typ lietadla – An-22. V tom čase sa už stroje An-22 boli vo výzbroji dvoch plukov 8. vojensko-transportnej leteckej divízie: 81. pluku v Ivanove a 566. pluku v Brjanskej oblasti. Zároveň sa 8. vojensko-transportný letecký pluk v lete 1975 presťahoval na letisko Migalovo v Tveri. V roku 1976 bolo prezbrojenie na An-22 úplne ukončené. V tom istom roku pristúpil pluk k plneniu svojich úloh v plnej zostave na lietadlách An-22. Lietadlový park 12. vojensko-transportnej leteckej divízie vzrástol na 63 strojov a divízia po prvýkrát odletela na plnenie úloh v sile troch plukov s lietadlami An-22. V roku 1977 riešilo 5 posádok 8. pluku na „Antejoch“ úlohy spojené s poskytnutím pomoci Etiópii. V roku 1978 pomáhali vo Vietname a Afganistane, pričom pristátia sa uskutočňovali počas bojových operácií na letiskách Kábul, Bagram a Kandahár. Od roku 1980 pluk plnil štátne úlohy spojené s prevozom nákladu, techniky a špecialistov do Afganistanu, Líbye, Sýrie, Etiópie, Indie, Alžíru, Iraku, Francúzska, NDR a Bulharska. V roku 1987, kedy do výzbroje 566. vojensko-transportného leteckého pluku začali zaradzovať nové ťažké transportné lietadlá An-124, sa lietadlový park 8. vojensko-transportného leteckého pluku doplnil „Antejmi“ zo Sešči. V decembri tohoto roku 12 strojov An-22 dopravilo vybavenie, techniku a medikamenty do Arménska, ktoré postihlo zemetrasenie, pričom prepravili 1 000 osôb a 15 000 ton nákladu.

Nákladný priestor Antonovu An-22A

Od roku 1986 sa posádky pluku pravidelne zabezpečovali prevoz personálu ministerstva vnútra a vojenských jednotiek do oblastí národných konfliktov; v decembri 1986 do Alma-Aty, v januári 1988 do Sumgaitu, v novembri 1989 do Kišineva, v marci 1990 do Baku, v apríli 1990 do Tbilisi, v máji 1991 do Frunze, v júni 1992 do Tiraspoľu a v júne 1994 do Grozného. Okrem toho v období od roku 1992 do 1995 pluk zabezpečoval odchod západnej skupiny vojsk armády ZSSR z Nemecka a v roku 1993 odsun sovietskych vojsk z Pobaltia. Od roku 1996 v súvislosti s vyostrením sa situácie v Juhoslávii a Severokavkazskom regióne Ruska, personál základne plnil úlohy spojené s dodávkami techniky, rôzneho nákladu a jednotiek ministerstva vnútra a výsadkových jednotiek do Bosny a Hercegoviny, Kosova a Čečenskú republiku. S cieľom likvidácie teroristických skupín v Čečenskej republike bolo lietadlami An-22 uskutočnených 118 letov na letiská Mozdoka a Machačkala; prevezených bolo okolo 1 100 ton nákladu a viac než 300 osôb.

Antonov An-22 vo farbách Aeroflotu na letisku Helsinki-Vantaa.

Začali sa uskutočňovať aj komerčné lety. V období medzi marcom a májom 1995 previezli do Vietnamu stíhačky Su-27, ktoré Vietnam zakúpil od Ruska. „Antej“ lietal zložitou trasou nazývanou „Ho či minova cesta“. Od neutrálnych vôd po brehy Japonska, Južnej Kórei a Číny bol často sprevádzaný stíhačkami F-16 s americkej základne na Japonskom ostrove Okinawa. V januári 1998 v súvislosti s rozpustením 81. vojensko-transportného leteckého pluku sa lietadlový park migalovských An-22 rozrástol o desiatku „Antejov“ z letiska Ivanovo Severnyj. V roku 2001 bola v rámci reorganizácie 12. vojensko-transportná letecká divízia preznačená na 76. gardovú Leningradskú vojensko-transportnú leteckú eskadru, ktorá zároveň zostala jedinou jednotkou používajúcou An-22. V rokoch 2001 – 2004 posádky 76. Gardovej Leningradskej vojensko-transportnej leteckej eskadry (GLVTLE) uskutočnili 265 letov; z toho 18 do Sýrie, 11 do Juhoslávie, 10 do Afganistanu, 5 do KĽDR, 3 do Etiópie, 2 do Alžíru a po jednom do Iránu, Eritreu, Jemen a Bangladéš. Prevoz nákladov pokračoval aj v ďalších rokoch; v roku 2007 bolo uskutočnených 189 letov, prevezených 595 ton nákladu do Tadžikistanu, Uzbekistanu, Alžírska, Eritreu a pod.

Antonov An-22 so spustenou nákladnou rampou, 2011.

Zodpovednou úlohou bolo aj dodanie štyroch motorov RD-33 pre stíhačky MiG-29 na slovenské letisko Sliač a stíhačky Su-27UB na eritrejské letisko Asmera. Lietadlá An-22 sa pravidelne zúčastňujú rozličných leteckých taktických cvičení. V roku 2004 sa An-22 zúčastnil spoločného cvičenia krajín SNŠ s názvom „Rubež 2004“, pričom doviezol 2 vrtuľníky Mi-24PN na letisko Kant v Kirgizsku. Koncom augusta 2007 počas letecko-taktických cvičení vysadil An-22 bojovú techniku a výsadkárov na letisko Pskov. Posádky 76. gardovej Leningradskej vojensko-transportnej leteckej eskadry posledné roky mnohokrát predviedli svoju techniku pri rôznych príležitostiach, napríklad na leteckej show v Monine v roku 2007. Dnes je 76. Leningradská špecializovaná vojensko-transportná gardová eskadra jedinou časťou vzdušných síl Ruskej federácie, ktorá používa ťažké transportné lietadlá An-22 Antej.

An-22 nebol nikdy vyvážaný, avšak v roku 1992 bol An-22 sériového čísla №01-03 dvakrát krátkodobo prenajatý Bulharsku, spolu s posádkou, kde lietal pod logom firmy „Sigi Air Cargo“ s registračným číslom LZ-SGB a vo firme „Sofia Air Cargo“ s označením LZ-SFD. To bolo jedinýkrát, kedy bolo možné vidieť An-22 lietať pod cudzou vlajkou. V súčasnosti sa z 66 vyrobených An-22 naďalej prevádzkuje približne 7 lietadiel. Jedno z nich je na Ukrajine, kde ho prevádzkuje firma „Avialinii Antonova“ a má sériové číslo №05-09 a registráciu UR-09307; vyrobený bol v roku 1974.

Pohľad do pilotnej kabíny An-22, 2004.

Zvyšné stroje prevádzkujú vzdušné sily Ruskej federácie.Dňa 28. decembra 2010 boli všetky lietadlá An-22 uzemnené, kvôli nehode tohto stroja v Tulskej oblasti.Prvý let lietadiel An-22 po havárii sa uskutočnil 18. apríla 2011. Išlo o posledný vyrobený, teda najnovší An-22, s registračným číslom RA-08832, ktorý bol vyrobený v roku 1975. Okrem neho je ešte v službe približne 6 lietadiel An-22, z ktorých 2 boli po decembrovej nehode odoslané na generálne opravy. Z menšej časti bolo už 23 vyradených lietadiel An-22 a An-22A zošrotovaných, pričom ešte približne tridsať je zakonzervovaných. Na Ukrajine sú uložené 2 ks a zvyšné sú uložené na letisku Migalovo v Tveri. Tri lietadlá sú vystavené v múzeách v Monine, Ivanove a Speyer v Nemecku. Na lietadlách An-22 bolo v 60. a 70. rokoch 20. storočia ustanovených 41 svetových leteckých rekordov, spomedzi ktorých je najvýznamnejším let s nákladom 100,4 tony do výšky 7 848 m (v r. 1967).