Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády

Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády boli oficiálne založené 11. novembra 1949 za výdatnej pomoci Sovietskeho zväzu. Dňa 19. júna 1950 bola založená prvá letecká jednotka, ktorá bola súčasťou 4. zmiešanej brigády Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády. V októbri 1950 sa zapojila čínska armáda do vojny v Kórei proti Spojeným štátom. Koncom roku 1951 začal Sovietsky zväz dodávať Číne stíhacie lietadlá MiG-15, ktoré niesli v čínskom letectve označenie J-2. Zároveň sovietski inštruktori zabezpečovali výcvik nových čínskych pilotov. V roku 1956 spustila Čína sériovú výrobu lietadiel Šen-jang J-5 (licenčná verzia MiGu-17) a o dva roky neskôr J-6 (licenčná verzia MiGu-19).[1]

V marci 1961 podpísala Čína so Sovietskym zväzom dohodu o prevode technológie na vývoj stíhačiek MiG-21F-13. Niekoľko lietadiel bolo spolu s montážnymi sadami odoslaných leteckému závodu v Šen-jangu v auguste 1962. Kvôli zhoršujúcim sa vzťahom medzi Pekingom a Moskvou sa však už neuskutočnila dodávka technických dokumentov. To prinútilo závod Šen-jang vyvinúť reverzným inžinierstvom svoju vlastnú verziu MiGu-21. Výroba čínskeho MiGu-21, ktorý dostal neskôr označenie J-7, začala v marci 1964.[2] V tom istom roku začala Čína pracovať prvýkrát na vývoji svojho vlastného stíhacieho lietadla. Nieslo označenie J-8 a išlo o rýchlu záchytnú stíhačku s oveľa väčším dostupom, ako mal jej predchodca J-7. Z dôvodu „kultúrnej revolúcie“ však bol vývoj pozastavený a lietadlo sa dostalo do výroby v značnom omeškaní, až v decembri 1979.[3] V 80. rokoch prebiehali práce na vývoji stíhacieho bombardéru JH-7, ktorý začal v polovici 90. rokov nahrádzať stroje H-5, vtedajší základný pilier bombardovacích jednotiek čínskeho letectva.[4] V roku 1988 sa začali práce na projekte stíhacieho lietadla 4. generácie, ktorým Čína zareagovala na zaradenie moderných stíhačiek MiG-29 a Su-27 do výzbroje sovietskeho letectva. Nový stroj, nazvaný J-10, bol v roku 2005 zaradený do Vzdušných síl Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády.[5] Medzitým však Čína potrebovala rýchlo zmodernizovať svoje vzdušné sily, ktoré začali výrazne zastarávať. Preto v roku 1990 začala rokovania so Sovietskym zväzom o nákupe moderných stíhacích lietadiel. Po predvedení strojov MiG-29 a Su-27 a po zvážení svojich potrieb sa nakoniec rozhodla pre stíhačky Su-27. Čína sa stala prvým zahraničným zákazníkom Su-27SK/UBK a v priebehu rokov 1992 až 1999 kúpila 76 týchto lietadiel. Podarilo jej dokonca podpísať s Ruskom zmluvu o licenčnej výrobe Su-27SK na svojom území a získať tak ďalších 200 lietadiel už z vlastnej produkcie. Licencia na lietadlá, nazvané J-11 alebo J-11A, neumožňovala výrobu dvojmiestnej verzie Su-27UBK, ani integráciu vlastnej avioniky a rakiet. To zrejme viedlo Číňanov v roku 2000 k rozhodnutiu, že nevyrobia licenciou stanovených 200 stíhačiek, ale ukončia produkciu asi na polovici. O dva roky neskôr prišla Skupina leteckého priemyslu Šen-jang s iniciatívou vyvinúť svoju vlastnú verziu lietadiel J-11, ktoré by mohli byť vyzbrojené čínskymi raketami a bombami. Modernizované stíhačky, nazvané J-11B, sú okrem čínskej výzbroje vybavené aj avionikou domácej výroby a prvým čínskym dvojprúdovým motorom WS-10A. Popri vývoji vlastných lietadiel nakúpilo čínske letectvo do roku 2004 ďalších 76 ruských strojov. Išlo o viacúčelové stíhacie lietadlá Su-30MKK. V dôsledku tejto rozsiahlej obnovy lietadlového parku bola Čína v roku 2012 na 2. mieste, hneď za USA, z hľadiska počtu stíhacích lietadiel 4. generácie. V novembri 2015 podpísala Čína zmluvu na nákup 24 lietadiel Su-35S, ktoré v súčasnosti predstavujú najmodernejšie ruské stíhačky generácie 4++.[6] Zároveň sú zavádzané do výzbroje stíhačky 5. generácie J-20[7] a prebiehajú letové skúšky lietadiel J-31.[8]

Čínski piloti v súčasnosti trénujú na starších stíhacích lietadlách JJ-7 a na novom cvičnom/bojovom lietadle L-15, ktoré bolo vyvinuté v spolupráci s ruskými konštruktérmi. Podľa údajov z roku 2005 nalietajú piloti stíhacích lietadiel, bojových lietadiel a bombardérov ročne 150 hodín. V prípade pilotov vojenských transportných lietadiel je to viac ako 200 hodín.

Čínska ľudová oslobodzovacia armáda má v Ázii najrozsiahlejšiu a veľmi dobre rozvinutú infraštruktúru, ktorá je porovnateľná s ruskou alebo americkou vojenskou infraštruktúrou.

Najväčšia organizačná jednotka čínskeho letectva je divízia, ktorá sa skladá z 3 plukov a zo 17 000 príslušníkov aktívneho personálu. Typický pluk čínskeho letectva má 3 letky po 12 stíhacích lietadiel alebo 9 bombardérov. V roku 2012 mali Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády 33 divízií. Medzi ne patrili 3 divízie bombardérov, 24 divízií stíhacích lietadiel, 4 divízie bojových lietadiel a 2 divízie dopravných lietadiel.

Bojové lietadlo Q-5

Lietadlo J-7I vo vojenskom múzeu v Pekingu

Lietadlo J-8 vyzbrojené bombami a strelami vzduch-vzduch

Ľahké viacúčelové stíhacie lietadlo J-10

J-10 z čínskeho akrobatického tímu

J-20

J-31 na leteckej show v roku 2014

Z geografického hľadiska spadajú letecké základne organizačne do 7 vojenských oblastí:

• Šen-jang
  • An-šan – J-8, J-11
  • Čch’-feng – J-7E
  • Ta-lien – J-7E
  • Tan-tung – J-8
  • Mu Tan Ťiang Ťie – Q-5, J-7
  • Mu-tan-ťiang Chaj-lang – J-8, J-7
  • Cicikar – J-7E
  • Suej-čung – Q-5
  • Šen-jang – Y-8
  • Ting-sin – KJ-2000
  • S’-pching – Q-5
• Peking
  • Chöch chot – J-7II/J-7E
  • Tchang-šan – J-7II
  • Wen-šuej – H-6
  • Jang-cchun – J-8E, J-7E/G
  • Čang-ťia-kchou – J-8, J-11
  • Cun-chua – J-8
• Lan-čou
  • Korla – J-7G
  • Lin-tchung – H-6E
  • Tchien-šuej – J-11
  • Urumči – J-8F, J-7II
  • Wu-kung – H-6E
  • Sin-čcheng – Su-27SK/UBK
• Nanking
  • An-čching – H-6, Y-8
  • Fu-čou – J-7G/E
  • Ťien-čchiao-čen – Q-5, JH-7A
  • Ťia-sing – Q-5
  • Siang-tchang-čen – J-7II, J-11, Su-27UBK
  • Nanking – H-6
  • Čchü-čou – J-7II/D, Su-30MKK
  • Žu-kao – J-7
  • Šanghaj – JH-7, J-8D
  • Wu-chu – J-7E, Su-30MKK
  • Wu-si Šuo-fang – KJ-2000, KJ-200
  • Čang-šu – J-7E
  • Čang-čou – Su-27
• Kanton
  • Chuang-chua-čen – J-8B/D, J-7, Su-30MKK
  • Tang-jang – Il-76, H-6/H-6U
  • Kanton – J-8D, J-7, H-6/H-6U
  • Kuej-pching – H-6D
  • San-ja – JH-7A, J-11
  • Chuej-jang – Q-5
  • Lej-jang – H-6A/E/H
  • Ling-šuej – J-8B/D
  • Liou-ťiang – J-7E
  • Nan-ning – J-7
  • Šan-tchou – J-7
  • Suej-si – J-8D, J-7, J-11, Su-27, Su-30MKK
  • Jung-sing Tao – J-8B/D, J-7E
  • Čang-šu – J-7E
• Ťi-nan
  • Cchang-sien – J-7, J-8, J-10, J-11, Su-30MKK
  • Ťiao-čou – Q-5, J-8A
  • Ťi-nan – J-7G, helikoptéry
  • Ťin-čcheng – J-7, J-10
  • Wej-fang – Q-5
  • Wen-teng – J-7II
  • Ťiou Li Šan – J-7
  • Jen-čcheng – J-8
  • Jen-tchaj – Q-5
  • Čeng-čou – J-11, Su-27
• Čcheng-tu
  • Čchung-čching – Su-27UBK, J-7
  • Meng-c’ – J-7, J-10
  • Čchiung-laj – Y-20

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády

• Novinky o Vzdušných silách Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády na stránkach eng.chinamil.com.cn (po anglicky)

Portál letectvo