Antonov An-12
Antonov An-12 (v kóde NATO: „Cub“) je sovietske turbovrtuľové transportné lietadlo, ktoré je pre svoju podobu s lietadlom Lockheed C-130 Hercules často označované ako sovietsky C-130. Antonov An-12 je vojenskou verziou civilného An-10.
| An-12 | |||
 Antonov An-12B spoločnosti Avialiniji Antonova | |||
| Typ | civilné a vojenské transportné lietadlo | ||
|---|---|---|---|
| Výrobca | Irkutský letecký závod č. 39 Voronežský letecký závod č. 64 Taškentský letecký závod č. 84 V. P. Čkalova | ||
| Konštruktér | V. N. Geľprin | ||
| Prvý let | 16. decembra 1957 | ||
| Zavedený | 1959 | ||
| Charakter | stále v službe u rôznych leteckých spoločností a vzdušných síl | ||
| Hlavný používateľ | Sovietsky zväz Čína | ||
| Výroba | 1957 – 1973 (v ZSSR) 1981 – dodnes (v Číne) | ||
| Vyrobených | 1 248 (v ZSSR) | ||
| Varianty | Šen-si Jün-8 | ||
| |||
Vznik a vývoj
Po mnoho rokov bol Antonov An-12 hlavným typom stredného nákladného lietadla východného bloku a ekvivalentom amerického stroja Lockheed C-130 Herkules. Prototyp An-12 sa po prvýkrát vzniesol v roku 1958, pričom do služby v dopravnom letectve vzdušných síl ZSSR (VTA), bol zavedený v roku 1959. Základná nákladná verzia, An-12BP, dostala v NATO kódové označenie „Cub“. Táto základná verzia bola vo veľkých množstvách exportovaná do krajín spriatelených so Sovietskym zväzom ale aj neutrálnych. Prvým veľkým odberateľom týchto strojov bola India. Spolu bolo postavených 1 243 kusov An-12, pričom výroba sa skončila v roku 1972. Napriek tomu, že v Rusku bol čiastočne nahradený strojom Iliušin Il-76, zostáva v službe stále značný počet An-12 a piloti plány na nahradenie prúdovými dopravnými strojmi pokladajú za predčasné. Miernymi modifikáciami vznikol v Číne z An-12 stroj Šen-si Jün-8, ktorý sa tam ešte stále vyrába, jeho prototyp vzlietol po prvýkrát v decembri 1974. Hlavným používateľom tejto verzie je Čína, no bola predaná aj do Sudánu, Srí Lanky a Mjanmarska.
Konštrukcia
Stroj Antonov An-12 je celokovovej konštrukcie, s pretlakovými priestormi pre posádku a pasažierov. Jeho nákladový priestor nie je pretlakový. Jeho nosnosť je 20 000 kg nákladu, vrátane malých bojových obrnených vozidiel, bojových vozidiel pechoty alebo 60 parašutistov v svojom nákladovom priestore. Nie je vybavený žiadnou internou nakladacou rampou, preto na nakladanie a vykladanie musí byť použitá samostatná rampa. An-12 je schopný štartovať z nespevnených letísk a plôch a taktiež môže byť osadený lyžami pre operácie na snehu.
Nasadenie
Vojna Indie s Pakistanom 1971
Vo vojne v roku 1971 medzi Indiou a Pakistanom mali An-12 za úlohu napádať pakistanské vojská a pancierové vozidlá. India prestavala niektoré An-12BP na provizórne bombardovacie lietadlá. Zo zadných otvorov bolo zhadzovaných 16 ton bômb na paletách.
An-12 v Česko-Slovensku
Vo vzdušných silách Československej ľudovodemokratickej armády slúžili 2 stroje Antonov An-12BP. Zo ZSSR prileteli dňa 18. 12. 1980. Boli im pridelené registračné čísla 2105 a 2209. Po rozdelení pripadlo Česku aj Slovensku po jednom stroji. Česko svoj An-12BP predalo v roku 1997 spoločnosti Air Sofia. Slovenské vzdušné sily používali svoj An-12BP do roku 1999, kedy ho odkúpila spoločnosť Tirmavia z Moldavska. Dnes slúži vo vzdušných silách Angoly. [1]
Verzie
- An-12 bol vybavený zvláštnym zadným kužeľom pre odpaľovanie a skúšanie katapultovacích sedadiel.
- Verzia pre elektronické vedenie boja, označovaná v NATO ako Cub-C, má aktívne vysielače pre rušenie telekomunikácie a radaru. Navyše môže zhadzovať radarové klamné ciele (Chaff) a miasť tak radarový prieskum protivníka.
Zaujímavosti
- Afganským rebelom sa podarilo zostreliť jeden An-12 s raketami Stinger.
- Čína vyrába An-12 ako Y-8 v Xiane a exportovala tento typ na Srí Lanku a do Sudánu.
- Až do konca roku 1972 bolo vyrobených v ZSSR približne 900 kusov lietadiel An-12.
Špecifikácie (An-12BP)
.jpg.webp)
Technické údaje
- Posádka: 5 (2 piloti, letový inžinier, rádiooperátor, navigátor)
- Kapacita: 90 vojakov alebo 18 ton nákladu
- Užitočný náklad: 20 000 kg
- Dĺžka: 33,10 m
- Rozpätie: 38,00 m
- Výška: 10,53 m
- Plocha krídel: 121,70 m²
- Hmotnosť prázdneho lietadla: 28 000 kg
- Maximálna vzletová hmotnosť: 61 000 kg
- Pohonná jednotka: 4 × turbovrtuľový motor Progress AI-20L alebo AI-20M, každý s výkonom 3 000 kW
Výkony
- Maximálna rýchlosť: 777 km/h
- Cestovná rýchlosť: 670 km/h
- Dolet:
- s maximálnym množstvom paliva: 5 700 km
- s maximálnym nákladom: 3 600 km
- Dostup: 10 200 m
- Stúpavosť: 10 m/s
Výzbroj
- 2× kanón NR-23 kalibru 23 mm v zadnej streleckej veži (iba niektoré lietadlá)
Zdroje
- Světová encyklopedie letadel
- http://www.theaviationzone.com
- March, Peter R.,Directory of military aircraft of the world, Cassel&Co, ISBN 1-85409-527-7
Iné projekty
 |
Portál letectvo |
