Gaetano Donizetti

Narodil sa v Bergame v roku 1797 vo veľmi chudobnej rodine, v ktorej nebola žiadna hudobná tradícia. Jeho otec bol strážca mestskej záložne a Gaetano bol najmladší z troch synov. Napriek tomu sa začal hudobne vzdelávať u Giovanniho Simona Mayra, ktorý bol kňazom v bergamskom hlavnom kostole (ale aj skladateľom úspešných opier). Donizetti nemal veľký úspech ako spevák v chlapčenskom zbore, ale v roku 1806 bol jedným z prvých žiakov, zapísaných do školy Lezioni Caritatevoli, ktorú založil práve Simon Mayr v Bergame a kde dostal spolu s ďalšími žiakmi plné štipendium. Táto škola bola založená z charitatívnych dôvodov, aby pomohla mladým talentovaným žiakom, ktorí nemali finančné prostriedky.

Donizetti v Bergame detailne vyštudoval umenie fúgy a kontrapunktu a začal tu aj svoju opernú kariéru. Najprv napísal niekoľko menších skladieb pod dohľadom Paola Zancu a vzápätí napísal svoju štvrtú operu Zoraida di Granata. Táto práca priamo ohromila Domenica Barbaia, prominentného divadelného impresária a Donizettimu ponúkol zmluvu pre Neapol. Písal a skladal v Ríme a Miláne aj v Neapole a dosiahol tak značný úspech na všetkých uvedených operných scénach (takmer každá z jeho 31 opier, zložených v rozmedzí iba 12 rokov bola úspešná u publika, ale pre kritikov tieto diela neboli často zaujímavé). Až do roku 1830, kedy jeho Anna Bolena mala premiéru v Miláne, bol v zahraničí takmer neznámy, no po uvedenej premiére sa stal okamžite slávnym po celej Európe. Ďalšia opera Nápoj lásky (L’elisir d’amore), komédia vytvorená v roku 1832, nasledovala onedlho; je to jedno z majstrovských diel komickej opery, podobne ako opera Don Pasquale, napísaná v roku 1843.

Čoskoro potom (v skutočnosti o tri roky po Nápoji lásky, v roku 1835) zložil Donizetti operu Lucia z Lammermooru, svoje najslávnejšie dielo z oboru tragickej opery a jedno z najlepších diel v štýle bel canta vôbec. Svojimi kvalitami dosahuje úrovne Belliniho Normy. Po úspechu Lucrezie Borgie (1833) sa jeho reputácia ešte viac upevnila. Donizetti nasledoval príklad Rossiniho a Belliniho a navštívil Paríž. Tu však jeho opera Marino Falerio v porovnaní s Belliniho Puritánmi takmer prepadla a Donizetti sa vrátil do Neapola, kde vytvoril svoje už spomínané majstrovské dielo Lucia z Lammermooru. S rastúcou slávou rástli aj jeho záväzky, pretože mal zmluvy v Taliansku, ako aj vo Francúzsku. V roku 1838 sa znova presunul do Paríža a to po zásahu cenzúry proti uvedeniu ďalšej opery Poliuto, ktorá operu jednoducho zakázala (s odôvodnením, že vraj dielo s tak vážnym náboženským obsahom sa nedá uvádzať v divadle); v Paríži napísal operu Dcéra pluku (La figlia del reggimento), ktorá sa stala ďalším veľkým úspechom.

Donizettiho manželka Virginie Vasselli porodila troch synov, z ktorých sa ani jeden nedožil dospelosti. Počas jediného roku zomreli jeho rodičia, manželka aj deti (pri epidémii cholery). V roku 1843 sa u Donizettiho objavili príznaky pokročilej syfilitídy, ktoré sa ďalej prehlbovali natoľko, že ho zatvorili do ústavu a v roku 1845 ho priatelia previezli do Paríža, kde bola oveľa lepšia ústavná starostlivosť. Po návštevách priateľov, zvlášť Giuseppe Verdiho, ho previezli späť do rodného Bergama, kde po dvoch rokoch totálneho duševného rozkladu a utrpenia v apríli roku 1848 zomrel.

Donizetti je najznámejší svojimi opernými dielami, ale venoval sa aj ďalším hudobným formám, kde vytvoril celý rad pozoruhodných diel. Bola to hudba cirkevná, pomerne veľa sláčikových kvartet a niekoľko orchestrálnych diel. Jeho starší brat Giuseppe sa v roku 1828 stal generálnym inštruktorom hudby na dvore sultána Mahmúda II. (1808-1839).

Donizettiho hlasový štýl obohatil tradíciu bel canta, ktorú začali a spopularizovali Gioacchino Rossini a Vincenzo Bellini. Všetci traja skladatelia sú všeobecne uznávaní ako zakladatelia tohto štýlu, ktorého vrchol bol na začiatku 19. storočia. Počas jeho života a ešte dosť dlho po smrti boli Donizettiho práce vcelku populárne, ale začiatkom 20. storočia ich takmer úplne zatienili vážne majstrovské diela Wagnera, Verdiho a Pucciniho. Dosť k tomu prispelo aj to, že diela z obdobia bel canta sú technicky veľmi náročné na spevácku techniku. Spevákov, ktorí bel canto perfektne ovládajú, bolo a je málo, a tak diela všetkých troch skladateľov (Rossiniho, Donizettiho a Belliniho) zapadli na skoro 60 rokov do zabudnutia. Napriek tomu asi od roku 1950 záujem o bel canto znova vzrástol a Donizettiho opery Lucia z Lammermooru, La file du Régiment, Don Pasquale a Nápoj lásky prevzali mnohé operné scény do svojho štandardného repertoáru.

• Il Pigmalione (1816)
• Olimpiade (1817)
• L'ira di Achille (1817)
• Enrico di Borgogna (1818)
• Una follia (1818)
• I piccioli virtuosi ambulanti (1819)
• Pietro il Grande zar di tutte le Russie ossia Il Falegname di Livonia (1819)
• Le nozze in villa (1820; 1821?)
• Zoraida di Granata (1822)
• La Zingara (1822)
• La lettera anonima (1822)
• Chiara e Serafina, ossia I pirati (1822)
• Alfredo il grande (1823)
• Il fortunato inganno (1823)
• L'ajo nell'imbarazzo (1824)
• Emilia di Liverpool (1824)
• Alahor in Granata (1826)
• Don Gregorio (1826)
• Elvida (1826)
• Gabriella di Vergy (1826)
• Olivo e Pasquale (1827)
• Olivo e Pasquale [rev] (1827)
• Otto mesi in due ore (1827)
• Il borgomastro di Saardam (1827)
• Le convenienze teatrali (1827)
• L'esule di Roma, ossia Il proscritto (1828)
• Emilia di Liverpool [rev] (1828)
• Alina, regina di Golconda (1828)
• Gianni di Calais (1828)
• Il paria (1829)
• Il giovedi grasso (1829)
• Il castello di Kenilworth (1829)
• Alina, regina di Golconda [rev] (1829)
• I pazzi per progetto (1830)
• Il diluvio universale (1830)
• Imelda de' Lambertazzi (1830)
• Anna Bolena (1830 )
• Le convenienze ed inconvenienze teatrali (1831)
• Gianni di Parigi (1831)
• Francesca di Foix (1831)
• La romanziera e l'uomo nero (1831)
• Fausta (1832)
• Ugo, conte di Parigi (1832)
• L’elisir d’amore (1832)
• Sancia di Castiglia (1832)
• Il furioso all'isola di San Domingo (1833)
• Otto mesi in due ore [rev] (1833)
• Parisina (1833)
• Torquato Tasso (1833)
• Lucrezia Borgia (1833)
• Il diluvio universale [rev] (1834)
• Rosmonda d'Inghilterra (1834)
• Maria Stuarda [rev] (18.10.1834)
• Gemma di Vergy (1834)
• Maria Stuarda (1835)
• Marin Faliero (1835)
• Lucia di Lammermoor (1835)
• Belisario (1836)
• Il campanello di notte (1836)
• Betly, o La capanna svizzera (1836)
• L'assedio di Calais (1836 )
• Pia de' Tolomei (1837)
• Pia de' Tolomei [rev] (1837)
• Betly (1837)
• Roberto Devereux (1837)
• Maria de Rudenz (1838)
• Gabriella di Vergy (1838)
• Poliuto (1838)
• Pia de' Tolomei (1838)
• Lucie de Lammermoor (prerobená Lucia di Lammermoor) (1839)
• Le duc d'Albe (1839)
• Lucrezia Borgia (1840)
• Poliuto (1840)
• La fille du régiment (1840)
• L'ange de Nisida (1839; ?)
• La favorite (1840)
• Adelia (1841)
• Rita, ou Le mari battu (1841)
• Maria Padilla (1841)
• Linda di Chamounix (1842)
• Caterina Cornaro (1844)
• Don Pasquale (1843)
• Maria di Rohan (1843)
• Dom Sébastien (1843)

• Ave Maria
• Grande Offertorio
• Il sospiro
• Messa da Requiem
• Messa di Gloria e Credo
• Miserere (Psalm 50)

• Allegro pre sláčikové nástroje v C dur
• symfónia "L'ajo nell'imbarazzo"
• Larghetto, téma a variácie v Es dur
• symfónia "Roberto Devereux"
• symfónia Concertante D dur (1818)
• symfónia pre krídla G mol (1817)
• symfónia A dur
• symfónia C dur
• symfónia D dur
• symfónia D mol
• symfónia "Ugo, conte di Parigi"